ZOHOR: V roku 1881 zachvátil obec požiar, pri ktorom veľká časť vyhorela.

Chotár obce bol nepretržite osídlený už od staršej doby bronzovej, v písomnostiach sa spomína eneolit - sídlo s kanelovanou keramikou.

Počas archeologických výskumov boli objavené mnohé vzácne pamiatky a dôkazy o jej osídlení ako napríklad sídlisko a hrob zo strednej doby bronzovej, pohrebisko velatickej kultúry a mladšej doby bronzovej, kostrové broby z doby rímskej a z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko z doby Veľkomoravskej ríše.

Snáď najznámejší sa Zohor stal vďaka nálezom bohatých kniežacích germánskych hrobov. Spolu so spálenými kostičkami zosnulých sa v hroboch našli vzácne bronzové a sklenené nádoby, vyrobené v antických dielňach a luxusné šperky.

Zlatý, špirálovite stočený náramok, pochádzajúci z jedného z hrobov je považovaný za vôbec najdrahocennejší klenot, aký z doby rímskej zo Slovenska poznáme (uložený je na Bratislavskom hrade).

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy ju Karol I. Róbert daroval rytierovi de Telesprun za služby v tom čase pod názvom Sahur.

V polovici 16. storočia ju dosídlili chorvátski osadníci, v tom čase patrila pajštúnskemu panstvu.

Dnešné pomenovanie obce Zohor sa uvádza od roku 1466.

Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Juraj a nápis "Osadi Zohor" Pečať z roku 1847 má kôš so zeleninou a maďarský nápis.