VEĽKROP: V 16. storočí v dedine dokázateľne žilo valašské a rusínské obyvateľstvo

Prvé doklady o našej dedine sú v listinách kráľa Žigminda z rokov 1408 a 1410, ktorými kráľ potvrdil darovanie Stropkovského panstva svojmiu kancelárovi, šľachticovi Imrichovi z Perína. Majetkovou súčasťou tohto panstva vtedy bola aj dedina Veľkrop. V uvedených listinách sa vyskytuje v ponemčenom názve Folkrophaw (Veľkropova Poruba), v neskorších písomnostiach z rokov 1410 Ffelkrophaw, 1430 Fylkrop, 1454 Vylkrop a od roku 1773 len pod názvom Veľkrop, avšak v pravopisných obmenách. Po maďarsky Velkrop, Velkö. Len ponemčený názov zachytil skutočnosť, že dedinu založil šoltys s poddanými podľa zákupného práva. Hoci je nepochybné, že sídlisko vzniklo v 14., najneskôr začiatkom 15. storočia, otázne zostáva, či podľa nemeckého alebo valašského práva. Skutočnosť, že v 16. storočí v dedine dokázateľne žilo valašské, rusínské obyvateľstvo, to dáva väčšiu možnosť valašskému obyvateľstvu a právu. Veľkrop bol od 14. storočia nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva. V urbároch stropkovského panstva možno zistiť, že v roku 1557 vo Veľkrope pôsobil šoltys, vlastniaci pozemky v rozsahu celej usadlosti. Hospodárilo tam trinásť valašských poddanských domácnosti, z nich dve na celých, štyri na polovičných, jedna na štvrtinovej usadlosti, šesť domácnosti bolo želiarských. V dedine býval aj slobodník, zemepánsky úradník, zaiste s funkciou krajníka. Aj v roku 1569 vlastnil šoltys celé šoltystvo i s malým mlynom a zemepánom platil ročnú daň jeden zlatý a dvadsaťpäť denárov. Každoročne mal zemepánom dávať šesť oviec bez ohľadu na to, či mal alebo nemal čriedu oviec. Ak mal ovce odvzdával aj bryndzu alebo hrudu syra, kožený popruh, zajaca a krahulca, slobodníkovi - krajníkovi hrudu syra. V roku 1567 zdanili tamojšie valašské domácnosti daňou kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od 2 port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných desať poddanských domov, dom šoltysa ale aj pravoslávneho farara, lebo v dedine bol aj pravoslávny kostol o ktorom je doklad z roku 1601. Na prelome 16. - 17. storočia bol Veľkrop stredne veľkou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1639 okrem dvoch-troch šoltýskych domácnosti tu hospodárilo asi pätnásť valašských domácnosti a štyri želiarske. V roku 1654 na šoltýskej usadlosti žilo desať domácnosti, valašských domácnosti bolo deväť, napokon tri želiarske. V roku 1715 mal Veľkrop osem a v roku 1720 desať poddanských domácnosti. Súpis z roku 1787 uvádza 33 domov a 221 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 36 domov a 280 obyvateľov, v roku1900 bolo 125 a v roku 1970 204 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a uhliarstvom. Obec od roku 1767 patrila Vécseyovcom, v 19. storočí Ružičkovi. Do roku 1918 obec patrila administratívne do Zemplínskej stolice. Za I. ČSR, popri poľnohospodárstve veľa obyvateľov pracovalo v lesoch. JRD bolo založené v roku 1959. Čásť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove a vo Svidníku.