VEĽKÉ LOVCE: Na Veľké Lovce bola obec premenovaná v roku 1948.

Život na území obce v minulosti dokazujú nájdené skameneliny, ktorých vek sa odhaduje až na 1 – 2 milióny rokov. Osídlenie obce siaha asi 8 000 rokov dozadu. Predpokladá sa, že tu žili lovci mamutov, pretože v r. 1913 sa na Zákostolí našla kosť mamuta. V obci bola takisto nájdená kostra ženy v skrčenej polohe na boku. Vek sa odhaduje na 2 700 rokov.

Presný dátum vzniku obce nie je dokumentovaný. Prvá zachovaná zmienka o obci pochádza z roku 1236. Pôvodný názov obce bol Lót. Pochádza pravdepodobne z mena rodiny majiteľa majetku Tomáša Lóthyho. Od roku 1247 boli spolumajiteľmi obce Lóthyovci.

V roku 1512 obec získali Lévaiovci a Harastiovci, ktorí v bližšie neurčenej dobe časť pôvodného chotára Loviec – osadu Máriacsalád (Mariánska Čeľaď) darovali Rádu Pavlínov. Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1210. Rád tu postavil dvojvežový kostol a kláštor.

Za zmienku stojí veľká knižnica, ktorá bola nesmiernou cennosťou – nachádzalo sa v nej 1 184 rozličných vzácnych diel, ktoré boli v r. 1786 odvezené do univerzitnej knižnice v Budíne.

Fungovanie kláštora zaniklo po vydaní dekrétu Jozefa II. v roku 1786, ktorým ruší pôsobenie Rádu Pavlínov, ktorí kláštor obývali a správu verejných základín prevzala obec.

Do roku 1899 pozostávala z dvoch samostatných častí – Veľkého a Malého Lótu. Až katastrofálny požiar 2. októbra 1899 spôsobil, že celá obec vyhorela a odvtedy dostala spoločný názov Nový Lót (Újlóth).

Od roku 1927 sa spoločná obec nazývala iba Lót. V rokoch 1938 – 1945 pripadla obec Maďarsku. Na Veľké Lovce bola obec premenovaná v roku 1948.