TRNAVÁ HORA: Osobitnou a o to smutnejšou kapitolou ľudských strát boli detské obete, ktoré umreli po vojne pri manipulácii s muníciou.

Prvá písomná zmienka o Trnavej Hore pochádza z roku 1388. Obec vo svojej histórii niekoľkokrát menila geografickú polohu a menil sa aj jej názov, od najstaršieho názvu Tornaua cez Also Trnava, Ternauka, Trnava, Felsoternava, Oberternaua, Ternaváhora, Bezeréte, či Kincstártelep až po dnešný spoločný územno - správny názov Trnavá Hora zahrňujúci časti obce Jalná, Trnavá Hora dolná - horná časť, Kľačany a Ladno. Dňa 24. 7. 1971 došlo k zlúčeniu troch samostatných obcí Jalná, Kľačany a Trnavá Hora do jedného administratívneho celku Trnavá Hora, pričom Kľačany a Jalná si ponechali svoje pôvodné pomenovania ako miestne časti Trnavej Hory.

Do roku 1971 boli Jalná, Kľačany a Trnavá Hora samostatnými obcami. Dňa 24. 7. 1971 došlo k zlúčeniu troch samostatných obcí Jalná, Kľačany a Trnavá Hora do jedného administratívneho celku Trnavá Hora, pričom Kľačany a Jalná si ponechali svoje pôvodné pomenovania ako miestne časti Trnavej Hory. Na čele jednotlivých obcí a po ich zlúčení do jedného administratívneho celku boli nasledovní richtári, predsedovia a starostovia:

Trnavá Hora	Jalná	Kľačany
Ondrej Ciglan (1715-1769) Matej Paška (1769-1838) Jozef Homola (1838-1844) Jozef Homola (1844-1846) Ján Packo (1846-1866) Martin Forgáč (1866-1885) Ondrej Heško (1885-1919) Martin Piatrik (1919-1935) Jozef Žbirka (1935-1939) Pavel Urgela (1939-1966) Ján Urgela (1966-1989) Stanislav Struhár (1989-1990) Jozef Minka (1990-2006) Ján Harman (2006-2014) Pavel Kravec (od 2014)	Martin Slaščanský (1715 - 1748) Michal Slašťan (1748 -1789) Ján Gulík (1789 - 1838) Štefan Kubovský (1838 - 1845) Štefan Žbirka (1845 - 1846) Ján Slašťan (1846 - 1847) Ján Žbirka (1847 - 1885)     František Kačika (1885 - 1891) Martin Slašťan (1891 - 1906) Ján Ihracký (1906 - 1912) František Žbirka (1912 - 1918) Jozef Ihradský (1918 - 1919) Jozef Slašťan (1919 - 1923) Martin Slašťan (1923 - 1925) Gašpar Ihracký (1925 - 1935) Martin Slašťan (1935 - 1939) Gregor Žbirka (1939 - 1964) Jozef Slašťan (1964 - 1971)	Melichar Pastirok (1715 - 1769) Adam Matis (1769 - 1838) Matej Trokšjar (1838 - 1845) Ján Slanina (1845 - 1847) Ján Slanina (1847 -1911) Mikuláš Homola (1911 - 1913) Martin Homola (1913 - 1918) Mikulaš Homola (1918 - 1919) Ján Pjatrik (1919 - 1923) Pavel Ceplák (1923 - 1930) Mikuláš Homola (1930 - 1941) Ľudovít Ceplák (1941 - 1971)

Príbeh oslobodenia našich obcí začal vo februári - marci roku 1945. V rámci tzv. Stredoslovenskej operácie oslobodili vojská 2. Ukrajinského frontu (v našom operačnom pásme najmä jeho 53. armáda, 1. rumunská armáda a 40. armáda) obce a mestá na ľavom brehu rieky Hron, ktorý zároveň dočasne vytvoril hranicu medzi oslobodeným územím a zvyškom územia Slovenska.

V súvislosti s približujúcimi sa bojovými zostavami 2. Ukrajinského frontu sa v tomto období zintenzívnila aj činnosť nemeckej armády, ktorá zadržiavala postup Červenej armády od Zvolena  a vykonávala odsun vojnových zajatcov a nemeckého obyvateľstva z kremnického okresu a tzv. Hauerlandu do Nemecka. 

V operačnom pásme našich obcí  pravdepodobne pôsobili vojská nemeckej 76. pešej divízie 8. armády, ktoré sa v obci obytovali a zriadili tu svoje zázemie. Naša obec sa na istý čas stala nielen útočiskom peších jednotiek, ale aj ťažkého delostrelectva určeného na krytie ústupu.

Zo spomienok obyvateľov vieme, že nemeckí delostrelci mali v tomto období ubytovaných dôstojníkov – delostrelcov v dome Beňovcov v obci Kľačany.

Tu sídlil aj ich štáb. V obci, tentokrát v „dolnej“ Trnavej Hore, bola tiež zriadená poľná nemocnica a za potôčikom pri miestnom farskom kostole vojenský poľný cintorín.

Samotné oslobodenie obce sa spája so začiatkom Bratislavsko - brnianskej operácie (25.3.1945 - 5.5. 1945). Operácia začala frontálnym prekročením rieky Hron v celej dĺžke.

V dôsledku zahájenia frontálneho útoku došlo k prekročeniu rieky Hron i v oblasti Hronskej Dúbravy (v tomto období Dúbravy), ktorá bola oslobodená 25.3.1945.