TERŇA: Bélo IV. daroval zem Therne poľskému rytierovi Adamovi (Adam de Ádámfölde)

Obec je písomne doložená roku 1259, keď Bélo IV. daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi (Adam de Ádámfölde - príbuzní rodu Arpád) za služby  preukázané v bojoch s Tatármi.

Panovník zdôraznil, že obdarovaný môže s ním slobodne disponovať po všetky časy a že ho slobodne budú dediť aj jeho potomkovia. Viacerí historici sa však "domnievajú", že listina Bela IV. je falzum, ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom  práve.

Jasovský konvent v r. 1310 potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa. Z listiny sa tiež dozvedáme, že Terňa bola v tomto období dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na 2 majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. Pri potoku stáli 2 mlyny. Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala dávno pred začiatkom 14. storočia.

V písomnostiach zo 14. - 16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovanského názvu Terňa, ktorý sa vyskytuje zriedkavejšie.
 

Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, pravda v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v 13. storočí. Sídlisko ani názov nevznikli teda z iniciatívy zemanov Tekulovcov,  ktorí boli maďarského pôvodu, a ktorým dedina patrila už v l3. storočí. Tieto skutočnosti vedú k názoru, že dedina jestvovala skôr, teda pred  13. storočím.

Ternianke sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 12 port, takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Počas 16. storočia tu nebývali sedliaci, ale len niekoľko želiarských rodín, slúžiacich zemepánom. V polovici 15. storočia sídlisko tvorili len 4 zemianske kúrie a kostol s farou.

Okolie