STARÉ: Mikuláš bot unás.

Doteraz najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1273. V tom čase Staré tvorilo majetkovú súčasť panstva Michalovce.  Latinský názov dediny "Stara" si postupne ako svoje priezvisko osvojili predstavitelia šľachtickej rodiny Sztárayovcov.

V roku 1335 sa spomína kamenný farský kostol Sv. Anny. Nachádzala sa pri ňom stredoveká farská škola a cintorín. Od konca 16.  storočia do roku 1725 kostol, vedľa ktorého stála drevená zvonica, patril kalvínom. V roku 1725 sa zmenilo pôvodne zasvätenie kostola  (zo Sv. Anny na Nanebovzatie Panny Márie). V roku 1842 dokončili v obci nový klasicistický kostol, ktorý stojí do dnešných dní. V 14. storočí stáli v chotári dva vodné mlyny.

V 16. storočí dostalo Staré mestské a trhové práva. Okrem poddanských domov tu stáli štyri kúrie zemepánov, kaštieľ a majerské budovy šľachticov, fara, kostol a škola. Staré malo v okolí  významné hospodárske (jarmok) i cirkevné (pútnické miesto) postavenie. O rozvoj obce sa zaslúžil gróf Ján Filip Sztáray (1739 - 1815) s manželkou Barborou Migazzi (neter ostrihomského kardinála) a ich  potomkovia. V 19. storočí význam Starého začal klesať a postupne stratilo aj posledné črty mestečka.

V súčasnosti sa v obci nachádzajú štyri kultúrne pamiatky: kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne renesančný kaštieľ, budova sýpky  zo začiatku 19. storočia a prícestná plastika Sv. Jána Nepomuckého z roku 1816.

V Starom už v roku 1927 - ako v jednej z prvých obcí v širokom okolí - postavili vodovod. V novodobých dejinách obce zrealizovali niekoľko  významných investícii (plynofikácia, rekonštrukcia vodovodu, rekonštrukcia kaštieľa, výstavba novej školskej budovy a pod).