SPOLOČNOSŤ: Štefan Moyses

Biskup, vzdelanec, pedagóg, významný predstaviteľ slovenského národného obrodenia, prvý predseda Matice slovenskej. Vyštudoval filozofiu v Trnave, teológiu v Pešti. Bol kaplánom v ostrihomskej diecéze a slovenským kazateľom v Pešti. Od roku 1830 až do r. 1847 pôsobil ako profesor filozofie na kráľovskej akadémii v Záhrebe. Tu sa zapojil do chorvátskeho národného hnutia, presadil prednášky v chorvátskom jazyku a podieľal sa aj na vydávaní prvých chorvátskych novín.

V roku 1842 sa zaslúžil o založenie Matice chorvátskej. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca uhorského snemu, kde v roku 1848 preložil návrh na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. 30. augusta 1850 ho panovník menoval za banskobystrického biskupa. Po nastúpení za rímsko-katolíckeho biskupa do Banskej Bystrice (1850) sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj školstva na Slovensku. V roku 1857 založil učiteľský ústav, staral sa o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých, pre kňazov zaviedol kurzy pedagogiky. V roku 1861 viedol slovenskú delegáciu k cisárovi Františkovi Jozefovi l., ktorá 12. decembra 1861 vo Viedni predložila žiadosti slovenského národa - Memorandum slovenského národa, obsahujúce základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov. Po založení Matice slovenskej (3. augusta) 1863, o povolenie ktorej sa významne pričinil, ho zvolili za jej redsedu a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Zaslúžil sa o vybudovanie banskobystrického gymnázia, tlačou vydal matičné prejavy a hospodársky spis Myšlienky o záhradníctve (1865), venoval sa aj tvorbe náboženskej literatúry. Vyvrcholením jubilejných osláv bolo 1. valné zhromaždenie Matice slovenskej 4. augusta 1863 Na 1. valnom zhromaždení Matice slovenskej bol Štefan Moyses zvolený za jej prvého predsedu a stal sa jednou z najpopulárnejších osobností slovenského národného života. Jeho zásluhou rímska stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Nakoniec na sviatok Cyrila a Metoda v roku 1869 aj zomrel. Pochovaný je v hrobke pod kostolom Povýšenia sv. Kríža v Žiari nad Hronom; v bývalom biskupskom sídle zriadili pamätnú izbu Štefana Moysesa, na budove kaštieľa je pamätná tabuľa.