SPIŠSKÝ HRHOV: V súčasnej dobe dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby v celoslovenskom meradle.

Prvá písomná zmienka o obci /slovenskej dedine/ pochádza z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce – Gergew alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie Spiša sa na území za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov.

Roku 1280 sa po vzájomnej dohode obyvateľov oboch dedín spájajú Slováci a Sasi do jednej dediny. Rod de Gyrgow si neskôr meno pomaďarčil a dodnes zostal známy ako Görgeyovci. Im obec patrila až do r. 1885, kedy všetok ich majetok kupuje významný uhorský šľachtic -Vidor Csáky.

Hrhov sa stáva domovom jeho rodiny až do 19. januára 1945, kedy Csákyovci opúšťajú majetky a odchádzajú na Budatínsky hrad, ktorý vlastnil Géza Csáky. Odtiaľ išli 10. februára do Bratislavy (hotel Carlton), 22. februára do Viedne a odtiaľ do rakúskeho Korutánska (k príbuzným Normann-Ehrenfels), kam dorazili v nedeľu 25. februára.

Počas ich pôsobenia v Spišskom Hrhove bol postavený nový kaštieľ, kaplnka, veľký hospodársky dvor, liehovar, tehelňa atď. Na prelome storočí Csákyovci pozvali do Hrhova poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí so sebou priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve ako i ostatných remeslách. V Hrhove sa teda začína sústreďovať ešte väčší počet remeselníkov a to nielen z tuzemska ale aj nemecka, poľska a ďalších krajín.

Kostol sv. Šimona a Júdu

V povojnovom období naďalej prežívajú niektoré remeslá, najmä v tradičnom duchu – od jari role, v zime remeslo. S nástupom komunistického režimu a s ním spojeným združstevňovaním a tendenciou sústreďovania pracujúcich do strediskových tovární a závodov dochádza k ďalšiemu zredukovaniu pôvodnej domácej a remeselníckej výroby.