SLOVINKY: Nižné Slovinky a Vyšné Slovinky


Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky (Zlowinky Superior, Felsewszlovinka) a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami (Alsó Szlovinka).

Obe obce sa vyvíjali samostatne až do roku 1943, kedy sa znovu zlúčili do jedného celku. Po Zápoľských sa hlavým zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stáli Turzovci (po roku 1531). Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorymu. Po vymretí Turzovcov (1636) a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Csakyovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

Oblasť Sloviniek a okolia sa vyznačovala značným počtom ložísk strieborných a medených rúd. Tieto sa ťažili a spracovali po stáročia až do konca 19. storočia. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18 storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou svätého Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov.

V druhej polovici devätnásteho storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadalo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu. Od roku 1885 sa začína nová éra baníctva železa, kde vyťažená železno- medená ruda je spracovávaná v neďalekých Krompachoch v Rimamuránskej- Šalgotariánskej železiarenskej účastinárskej spoločnosti.

Obdobie svetovej hospodárskej krízy v dvadsiatych rokoch devätnásteho storočia poznačili aj ťažbu železnej rudy na Slovinkách. Obnovenie banskej činnosti na ťažbu medenej rudy započalo v rokoch 1935 – 1938.

Po ukončení II. svetovej vojny prešlo baníctvo niekoľkými organizačnými zmenami. Slovinské ložiská boli začlenené do Železorudných baní n. p. Spišská Nová Ves. Rozvoj baníctva v tomto období podmienil aj sociálny a kultúrny rozvoj obce. Slovinky dávali prácu obyvateľom aj okolitých obcí. Vybudovali sa bytové domy v neďalekých Krompachoch a v Slovinkách, objekty infraštruktúry, kultúry a športu.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia nastáva útlm baníctva zo známych najmä ekonomických dôvodov. 24. októbra 1991 ministerstvo hospodárstva vydalo rozhodnutie k plánu likvidácie baní a úpravní na Slovinkách. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách.













