Sloboda slova a prejavu

Sloboda slova a prejavu má dlhú históriu

Sloboda slova a prejavu má dlhú históriu, ktorá predchádza moderným medzinárodným nástrojom (zákonom) ľudských práv.Sloboda prejavu je princíp, ktorý podporuje slobodu jednotlivca alebo komunity vyjadrovať svoje názory a myšlienky bez strachu z odvety, cenzúry alebo z právneho postihu. Právo na slobodu prejavu bolo uznané ako súčasť Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizáciou Spojených národov 10. decembra 1948. Mnohé krajiny majú taktiež svoje vlastné ústavné zákony, ktoré majú chrániť slobodu prejavu svojim občanom. V právnom zmysle však sloboda prejavu zahŕňa akúkoľvek činnosť vyhľadávania, prijímania a odovzdávania informácií alebo myšlienok, bez ohľadu na použité médium.Bohužiaľ zákony, ktoré nám majú garantovať Slobodu slova a prejavu a iných ľudských práv sú krehké a často otvorené politickej interpretácii a manipulácii. Z tohto dôvodu a ďalších iných je dôležité, že jednotlivec a spoločnosť sa vedia riadiť aj prirodzenými zákonmi.Prirodzené právo (lex naturalis) je systém práva založený na hodnotách ľudskej prirodzenosti, ktoré možno odvodiť a aplikovať nezávisle od pozitívneho práva (známe ako zákony štátu alebo spoločnosti). Podľa teórie prirodzeného práva majú všetci ľudia inherentné právo, ktoré nie je udelené zákonom, ale „Bohom, prírodou alebo rozumom.“ Teória prirodzeného práva sa môže vzťahovať aj na „teórie etiky, teórie politiky, teórie občianskeho práva a teórie náboženskej morálky“.Zdravý rozum a morálne zásady je to, čo umožňuje jednotlivcovi a spoločnosti zvoliť si cestu, ktorá vytvára podmienky na vybalancovanú koexistenciu danej spoločnosti. Je to vývoj, ktorý nemôže byť vnucovaný. Najväčšou brzdou tohto procesu je “lenivosť jednotlivca rozmýšlať” a skúmať potenciálne negatívne dôsledky opačnej alternatívy, ktorá podľa nás vedie iba k zotročeniu.Prečítajte si viac: Kto sme.HlasDomova.skNávrat na domovskú stránku