SLANČÍK: V obci sa zachovala stará ľudová kultúra a zvyky.

Obec Slančík vznikla súčastne so Slanským hradom a je súčasťou jeho histórie.

Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Do roku 1330 obec patrila panstvu rodu Viliama Drugheta, neskôr Lossonczyovcom a od 17. storočia Forgáchovcom.

Posledný panovník z rodu Forgáchovcov Štefan, v lese nad obcou, časť Kerekhegy vybudoval svoje letovisko – kaštieľ s vežou, ktorý miestnými obyvateľmi bol nazývaný „lovecký zámok“, pod ktorým je aj pochovaný.

Bohužiaľ v 70–tich rokoch minulého storočia bol kaštieľ zdemolovaný a Forgáchová hrobka drasticky zničená a vykradnutá. Slančík sa spomína v roku 1369 pod názvom Egyhasszalánc. Terajšiu podobu názvu obec dostala v roku 1903.

Charakteristickou pamiatkou obce je kostol, ktorý od 16. storočia kedy bol postavený ako protestantská modlitebňa prešiel rôznymi premenami. Teraz je rímsko – katolícky, zasvätený narodeniu Panny Márie.

V obci prevládajú veriaci s rímskokatolíckym vierovyznaním. V minulosti obyvatelia zabezpečovali si obživu v poľnohospodárstve, kde na 331 ha katastrálnom území pestovali produkty, chovali hovädzí dobytok a ošípané.

Do povozov a obrábacieho náčinia priahali kone, voly a chudobnejší gazdovia aj kravy.

Ďalšou možnosťou na získanie obživy boli práce v lese pri ťažbe dreva, alebo jeho pálení na drevené uhlie.

Drevná hmota bola tiež rezaná na dosky a iný druh reziva na píle v „Starom Ďáry“, kde bolo vytvorené jazierko vybudovaním hrádze a záchytom prameníkov vody riečky Roňava. V ňom sa močilo a trelo konope a ľan. Tiež sa konali rôzne podujatia a zábavy.