SKALKA NAD VÁHOM: Skalka je symbolom náboženského života našich predkov

Obec Skalka nad Váhom vznikla v r. 1974 zlúčením pôvodných obcí Skala, Skalská Nová Ves a Újazd. Z archeologických nálezov je však zrejmé, že územie obce bolo osídlené od neskorej doby kamennej (okolo roka 2800 pred Kr.), v staršej a mladšej dobe bronzovej, v staršej a neskoršej dobe železnej až do staršej doby rímskej. V katastri obce sa našlo žiarové pohrebisko lužickej kultúry. Ťažisko osídlenia bolo práve v posledných obdobiach, kedy tu sídlil ľud púchovskej kultúry – domáci substrát ovplyvnený keltskou a dáckou expanziou, v dobe rímskej germánskymi prisťahovalcami, konkrétne kmeňom Kvádov (medzi rokmi 100 pred Kr. až po 200 po Kr.).

Starí Slovania zanechali nezmazateľné stopy na Skalke a v blízkom okolí v podobe hradiska a pohrebiska z 9. storočia. Svoj význam Skalka nestratila ani v stredoveku, ba naopak, v rámci budovania jednotnej cirkevnej organizácie z celouhorského hľadiska staré slovanské centrá boli často využité pri transformovaní novej štruktúry cirkvi. Najnovší archeologický nález kostolíka objavený pri výstavbe diaľnice v roku 1995 je ďalším z dokladov prežívania veľkomoravskej tradície v období počiatkov uhorského štátu. Rozsiahly cintorín na náhornej plošine sa stal miestom posledného odpočinku zomrelých v 11. až 13. storočí.

Kostol a kláštor opátstva na Veľkej Skalke založil nitriansky biskup Jakub v roku 1224, odvolávajúci sa v zakladacej listine na zjavné stopy mučeníctva Benedikta na tomto mieste. Zakladacia listina opátstva na Skalke z roku 1220 je falzum, ktorého vzniku sa pripisuje opátovi Skalky Štefanovi Redetiusovi asi v roku 1563.

Postavy svätcov Svorada a Benedikta sú nerozlučne späté s históriou Skalky. Obaja patrili k benediktínom, najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe, ktorá mala prioritu v misijnom pôsobení aj na Slovensku. Počas stáročí kláštor na Skalke prešiel mnohými zmenami, odolával častým vojnovým nepokojom a sporom o majetok. V roku 1644 získali kláštor jezuiti, ktorí Skalku vlastnili až do roku 1773, kedy bola rehoľa zrušená.

Po stavebno – historickej stránke je kláštor jedinečnou pamiatkou napriek prestavbám a úpravám najmä v období baroka. Zachoval si však svoju dispozíciu a nezvyčajnosť spojenia architektúry a prírodných jaskynných útvarov.

Skalka je symbolom náboženského života našich predkov, národného povedomia Slovákov. Súčasne významnou kultúrno - historickou pamiatkou, ktorá bola, aj je vďačným námetom výtvarníkov a literátov. Dnes sa stále naliehavejšie hlási potreba zachovania tohto dedičstva pre budúce generácie.