SKAČANY: Skačiansky kroj


Ľudový odev, ktorý sa v Skačanoch nosil asi do konca 2. svetovej vojny, je západoslovenského typu. Podobný sa nosil v obciach Brodzany, Chynorany, Nitrianska Streda, Solčany, Veľké Bielice, Veľké Uherce.

Skačiansky kroj sa vyznačuje bohatou výšivkou. Charakteristická je najmä plochá výšivka na zamate podľa predkreslenia zlatou niťou – dupel (šík), ktorá bývala na ženských rukávcoch, čepcoch a golieroch. Pri zošívaní jednotlivých dielov rukávcov či košieľ sa používali ozdobné spojovacie švíky, ktoré sa často rozvinuli do širokých viacfarebných prelamovaných pásov, pripomínajúcich šitú čipku.

Slávnostný kroj z obdobia okolo roku 1910 až do roku 1944-45 pozostával zo spodníka a z tenkých rukávcov, ktoré boli na pleciach ozdobené zlatým šíkom (duplom) a pestrou výšivkou, ktorá hýrila množstvom farieb vo viacerých odtieňoch. Obľúbená bola popri zelenej, červenej, fialovej najmä výrazná ružová.

Na rukávcoch a živôtiku sa nosil podšívaný kabátik (lajbl) z pestrej látky. Nosil sa zelený, červený, čierny alebo modrý. Okružie (prikladanec) – golier bol zo šíku (dupla) a z tenkej tylovej čipky.

Čierna zástera bola z pergálu, ozdobená zúbkami z toho istého materiálu (pílková zástera) a pestrou výšivkou. Na hlave vydatá žena nosila čepiec, (pôvodne okrúhly, od polovice 20. storočia hranatý – vyložený grgulou), na ňom tylovú šatku, v zime vlniak na zahalenie ramien. Na nohách sa nosili čierne alebo hnedé čižmy s tvrdými sárami, ozdobne štepované nad opätkom a okolo priehlavku. Skačianske ženy poznali a využívali takmer všetky vyšívačské techniky.

Mužský odev, ktorý sa prestal úplne nosiť po II. svetovej vojne, sa skladal v lete iba z konopnej košele so širokými rovnými rukávmi a zo súkenných nohavíc, ktoré sú známe pod názvom gete.

Na toto základné oblečenie nosili muži v zime pôvodne biele, neskôr čierne súkenné nohavice, biely, neskôr čierny súkenný živôtik, biely kabát s rukávmi, krátku súkennú kabanicu alebo veľkú bielu halenu, na nohách čižmy s užším opätkom, tvrdými sárami, srdcovito vykrojenými pod kolenom.

Mládenci nosievali na sviatok za klobúkom pierka z rozmarínu, neskôr toto pierko ostalo iba symbolom ženícha a mládenca, ktorý bol v ohláškach. Po I. svetovej vojne sa mládenci ženili iba v čiernych nohaviciach, živôtiku a vyšívanej košeli a od polovice 20. storočia si obliekal ženích len mestské oblečenie aj vtedy, keď nevesta bola oblečená v kroji.

Všeobecne sa od polovice štyridsiatych rokov 20. storočia kroj prestal nosiť. V súčasnosti sa do kroja obliekajú dievčatá pri vynášaní Moreny a ženy aj muži pri rôznych kultúrnych podujatiach.














