SEJKOV:    Od 13. storočia Sejkov patril zemanom z Lastomíra

Sejkov patrí medzi starobylé slovansko-slovenské sídliská, no najstaršie písomne správy o obci, zachované v starých latinských listinách, poznáme až z 13. storočia.

V roku 1288 kráľ Ladislav VI. Daroval zemanom z Lastomíra majetok od Jenkoviec až po cestu vedúcu z Tibavy do Užhorodu, teda aj časť nášho chotára. Prvé menovité písomné správy o sejkovskom majetku pochádzajú z roku 1334 a 1335. Vznikli v súvislosti s vyšetrovaním vlastníctva jenkovského a sejkovského majetku. Sejkovský majetok je v stredovekej latinskej listine uvedený ako „terra Cykodeyl“.

Podľa univerzitného profesora Ferdinanda Uličného, ktorý na tieto listiny upozornil (dovtedy bola považovanú za najstaršiu s názvom obce listina z roku 1412) sa vzťahujú iba na časť sejkovského majetku, teda Sejkov – diel.

Podobný skomolený názov – Chokodeyl a Cykoudel – sa nachádza ešte aj v listinách zo 14. storočia. Názov obce je odvodený od slovenského osobného mena Sejko (s korením slova sej, od slovesa siať). Neskorší pisári ho naďalej zapisovali v rôznych podobách: 1412 Zeyko a 1414 Zeko, neskôr aj Séko, Sěkow, od roku 1920 už oficiálne pôvodným slovenským názvom Sejkov, ktorý v ústnom podaní žije od čias prvých obyvateľov. Samozrejme, nemôžeme s definitívnou platnosťou tvrdiť, že uvedené písomnosti predstavujú najstaršie zmienky o Sejkove – domnievame sa však, že objavenie starších listín je už len málo pravdepodobné.

80. výročie oslobodenia obce Sejkov