RUDNO: V roku 1600 nachádzame v Rudne 25 domov, v Hadvige 15 domov, Brieští 24, Dubovom 34 a v Slovenskom Pravne bolo 78 domov.

Hradisko Vyšehrad so svojím strategickým položením a opevnením pravdepodobne už najskôr zaujalo slovanské obyvateľstvo po svojom príchode na rozhranie hornej Nitry a Turca.

V najhoršom prípade ho využívalo len ako útočište v časoch nebezpečenstva. Názov Vyšehrad hradisko dostalo niekedy na rozhraní 7. alebo 8. storočia od svojej polohy a funkcie. Už pred veľkomoravskom období mohol byť Vyšehrad sídlom najvýznamnejších rodových vladykov a na prelome 8. a 9. storočia kryštalizačným centrom včasno-feudálnych vzťahov turčianskych Slovienov.

Pravdepodobne v období Nitrianskeho kniežactva vládca Vyšehradu si podrobuje časť hornej Nitry možno i celý Turiec. Nemôžeme pochybovať o tom, že v tom čase hradisko Vyšehrad mal aj významnú politicko-správnu funkciu. Môžeme usudzovať, že hradisko Vyšehrad ako jedno z najvýznamnejších hradísk na severnom Slovensku v tom období bol sídlom administratívnej správy, do ktorej patril pravdepodobne celý Turiec a horné Ponitrie.

Hradisko Vyšehrad na prelome 10. a 11. storočia stratil na svojom predchádzajúcom politicko-správnom a mocenskom postavení, čo usudzujeme na základe nevýraznej sídelnej vrstvy z 10. a 11. storočia.

V tomto období získava dominantné postavenie sídlisko — hradisko na Šiancoch v intraviláne obce Slovenské Pravno. Na Šiancoch bol v druhej polovici 10. storočia vybudovaný hrádok a po jeho požiari pravdepodobne začiatkom 11. storočia bol vymurovaný hrad. Z týchto zistených faktov archeologického výskumu môžeme bezpečne predpokladať, že v povelkomoravskom období hrádok na Šiancoch prevzal úlohu veľkomoravského hradiska Vyšehrad. Vlastníci hrádku na Šiancoch mali v tomto období najvýznamnejšie postavenie v Turci.