ROZHANOVCE: Stredovek

V roku 1312 sa strhla známa bitka pri Rozhanovciach. medzi kráľom Karolom na jednej strane a palatínom Omodejom a Matúšom Trienčianskym na strane druhej. Zvíťazil kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.

Podľa evidencií vyberania pápežských desiatkov vieme, že v rokoch 1332 – 1335 bola v Rozhanovciach farnosť a tamojší farár odviedol desiatky.

V roku 1340 sa miestny farár volal Bartolomej. Potomkovia magistra Reynolda, ktorí ostali bývať v obci, sa rozširovaním potomstva z generácie na generáciu dopracovali k dohode medzi Ladislavom, synom Jána na jednej strane a Mikulášom a Vavrincom, synmi Petra na druhej strane o ich rezidencii v Rozhanovciach. Uvedený Ladislav, syn Jána z Rozhanoviec bol už v roku 1347 držiteľom aj Moldavy.

V roku 1363 dochádza k zvláštnosti. Spomínajú sa už dve rozhanovské dediny, konkrétne Veľké Rozhanovce a Malé Rozhanovce.

Dve dediny s názvom Rozhanovce uvádza aj portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427. Vo Veľkých Rozhanovciach mal Ján z Rozhanoviec 25 port – sídiel, Juraj z Rozhanoviec 10 port a jágerský biskup 9 port. Bolo tu teda 44 port. Ak na každú portu, čiže sídlo, počítame aspoň 5 ľudí, žilo tu približne 220 osôb. Malé Rozhanovce mali len 6 port a patrili Jánovi z Rozhanoviec. V 16. storočí sa už Malé Rozhanovce nespomínajú ani v portálnych ani v diktálnych súpisoch, takže sa predpokladá, že sa časom spojili s Veľkými Rozhanovcami do jedného celku.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553 udáva, že sa v Rozhanovciach nachádzalo 23 port a ich majiteľom bol Juraj Bátory.

Desiatkový register z rokov 1565/1566 uvádza, že v Rozhanovciach žilo 45 poddaných sedliakov a 6 želiarov. Z nich mal1 štrnásti osobné mená slovenského pôvodu. Rozhanovce boli už v 14. storočí sídlom rozvetvenej šľachtickej rodiny, ktorá si od 16. storočia udržiavala služobníctvo maďarskej národnosti. Kontinuita slovenského osídlenia obce však nikdy nebola pretrhnutá.

Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 udáva, že v Rozhanovciach sa nachádzalo už 72 domov.

V roku 1746 sa tu rozprávalo slovensky i maďarsky. Prevládala slovenčina. V tom istom roku sa vykonal súpis príslušnosti k vierovyznaniam. Žilo tu 96 rím. katolíkov, 32 gr. katolíkov, 14 luteránov, 20 kalvínov, 71 detí a 6 pristúpivších do rím. katolíckej cirkvi.

Podľa lexikónu z roku 1773 sa tu prevažne rozprávalo po slovensky a zápis z roku 1851 označuje Rozhanovce ako slovenskú obec.