ROSINA: Obec je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny.

Najstaršie údaje o Rosine siahajú do 12. storočia. Roku 1135 tu stálo 16 kôlní (chatŕč), v ktorých bývali osadníci. O 10 rokov neskôr v obci hlásal Božie slovo kňaz Paulus Rosinaj v reči slavianskej. Obyvatelia boli v tom čase ešte pohanmi. Toto tvrdenie veľmi dobre zapadá do povesti o Rosine.

Zaľúbený mladý lietavský zemepán odlúčený od svojej Rosiny prešiel v službách kráľa v bojoch mnoho krajín, oboznámil sa s kresťanstvom (v južnej Európe sa vtedy rozširovalo najväčšmi a postupne aj na sever).

Po údere, ktorý ho zasiahol smrťou milovanej Rosiny a stratou chlapčeka, stal sa pustovníkom (mníchom, kňazom) a začal hlásať Božie slovo tam, kde zažil najkrajšie a najšťastnejšie chvíle svojho života. Na pamiatku mŕtveho dievčaťa Rosiny prevzal meno Rosin alebo Rosinaj.

Uvedené historické udalosti však nemožno pokladať za vierohodné – nie sú podložené písomnosťami, preto sa prvá zmienka o Rosine datuje od r. 1341 a uvádza sa v nej, že obec bola založená na základe zákupného práva a spomína sa ako villa Rozyna prope civitatem Zylina (osada Rozyna blízko mesta Žiliny).

Tento údaj je uvedený aj vo Vlastivednom slovníku obcí a preberajú ho aj ďalší autori (napr. v publikácii Premeny Žiliny).

Bez povšimnutia nemožno nechať tvrdenie historika V. Chaloupeckého, ktoré je zaznamenané v publikácii Lietava, odvolávajúc sa na Žilinskú knihu (XXVII), že „Rosina ako osada existovala už v roku 1208 spolu s Bánovou“.

Medzi osadami hradu Lietava sa však nespomína, lebo Rosina zrejme patrila Strečnianskemu panstvu. To však vzniklo až r. 1267, preto je možné, že dovtedy Rosina spadala pod správu inej vrchnosti. Lietavský hrad bol postavený začiatkom 14. storočia.

Najstaršia písomná pamiatka o Rosine je teda z r. 1341 (spomína sa ako Rozina, 1386 Rosna, 1416 Rossina, 1508 Rosyna, 1598 Rozzina, 1808 Rosyna; maď. Roszina, Harmatos). Kronikár Mikuláš Litera zachytil v obecnej kronike ďalšie informácie o obci.

V tomto roku udelil Pavol, krajinský sudca, dedičné richtárstvo Walterovi, ktorý mal možnosť usídliť v obci nových obyvateľov, pričom boli oslobodení od platenia daní na 5 rokov. R. 1351 dostal dedičné richtárstvo Ján, syn Nazautheka. Rosina patrila do r. 1848 strečnianskemu panstvu, okrem rokov 1685 – 1773, keď patrila jezuitskému rádu v Žiline.