HlasDomova.sk
skSlovak
Zvoľte jazyk
enEnglish
sqAlbanian
arArabic
beBelarusian
bsBosnian
bgBulgarian
hrCroatian
csCzech
daDanish
nlDutch
etEstonian
fiFinnish
frFrench
kaGeorgian
deGerman
elGreek
huHungarian
isIcelandic
itItalian
kkKazakh
lvLatvian
ltLithuanian
mkMacedonian
mtMaltese
noNorwegian
plPolish
ptPortuguese
roRomanian
ruRussian
srSerbian
skSlovak
slSlovenian
esSpanish
svSwedish
trTurkish
ukUkrainian
Načítavanie...

REĽOV: Ako hraničná obec (s Poľskom) sa nachádzala v citlivej oblasti, čo prinášalo napätie.

Dátum: 28. decembra 2025 o 12:00
Obec Reľov má 1 článok.
Zobraziť stránku
REĽOV: Ako hraničná obec (s Poľskom) sa nachádzala v citlivej oblasti, čo prinášalo napätie.
REĽOV: Ako hraničná obec (s Poľskom) sa nachádzala v citlivej oblasti, čo prinášalo napätie. (Aktuálne zobrazený)28. decembra 2025 o 12:00
REĽOV: Ako hraničná obec (s Poľskom) sa nachádzala v citlivej oblasti, čo prinášalo napätie.

Počas druhej svetovej vojny Reľov (a blízke Hágy) nemal strategický význam, nebol významným dejiskom bojov ani SNP, neboli tam nemecké posádky, no ako hraničná obec zažíval napätie, židovské obyvateľstvo čelilo prenasledovaniu, a prechádzali tadiaľ vojenské transporty, čo prinieslo obyvateľom útrapy, ale väčšie boje sa obci vyhli. 

Dni obce Reľov 2016

Dejiny. Reľov je najjužnejšou zamagurskou obcou na trase Spišská Stará Ves - Kežmarok. Staré názvy obce sú známe zo spišskohanušovskej matriky z rokov 1634 – 1674, kde sa obec nazýva „Relow“ a „Rylov“.

V súpise Spišskej župy z roku 1720 je obec uvedená pod názvom „Rilyova“ a v súpise z roku 1754 pod názvom „Rélyová“.

Najstaršie obce v Zamagurí boli založené na najvýhodnejších a pre kolonizačnú činnosť najprístupnejších miestach, ktorými boli najväčšie údolia medzi výbežkami Spišskej Magury, ktoré smerujú priblížne na sever k Dunajcu a týmto smerom sa aj rozširujú. Hlavnou osou osídľovania sa stalo údolie Rieky, pôvodne nazývanej Pravica.

V tomto údoli vzniklo najviac obcí (Keheľ, Spišské Hanušovce, Matiašovce, Spišská Stará Ves) a medzi nimi aj obec Reľov.

          Vo vlastivednom slovníku obcí Slovenska sa uvádza, že obec založil v 13. storočí magister Kokoš Berzeviczy. V roku 1314 ju daroval kartuziánom na Skale útočišťa. Obec sa tak zaraďuje medzi najstaršie obce Zamaguria založené na šoltýskom práve.

Kráľ Matej II. dal kláštor aj s majetkami do zálohy majiteľovi nedeckého panstva, barónovi Jurajovi Horváthovi z Plavča, roku 1611. Juraj Horváth o rok neskôr založil v katastri obce osadu pomenovanú ako Hágy. Už v roku 1720 mala obec richtára ktorým bol Jašek Kocúr.

Šcítanie v roku 1869 ukázalo, že obec má 79 obývaných domov, v ktorých žilo 437 obyvateľov. Domáci sa živili poľnohospodárstvom a chovom oviec. V obci sa dodnes rozpráva tradičným goralským nárečím.

          V roku 1972 došlo k zlúčeniu obcí Reľov a Hágy. V súčastnosti má obec 355 obyvateľov a kataster má rozlohu 1499 ha.

Ako hodnotíte túto správu?Zanechajte spätnú väzbu a vyjadrite tak svoj názor na obsah správy.
Dezinformácia
Nedôležitá
Nezaujímavá
Zaujímavá
Dôležitá
Veľmi dôležitá
Mohlo by vás zaujímať´Prečítajte si ďalšie zaujímavé správy, ktoré by vás mohli zaujímať.
Prihláste sa na odber našich bezplatných emailových newsletterov a upozorneníZostaňte informovaní, všetky dôležité správy vám budeme posielať na váš email.
Prihláste sa na odber správ
Zdieľajte tento článok so svojimi priateľmiŽiadame našich čitateľov, aby internetový odkaz na tento článok a na našu platformu preposlali čo najväčšiemu počtu svojich známych a priateľov.
Zdieľajte cez sociálne siete
FacebookXLinkedInWhatsAppPinterestEmailSMS
alebo skopírujte odkaz
https://www.hlasdomova.sk/relov-ako-hranicna-obec-s-polskom-sa-nachadzala-v-citlivej-oblasti-co-prinasalo-napatie/
Odkaz na tento článok bol skopírovaný.
Späť na domovskú stránku