REĽOV: Ako hraničná obec (s Poľskom) sa nachádzala v citlivej oblasti, čo prinášalo napätie.


Počas druhej svetovej vojny Reľov (a blízke Hágy) nemal strategický význam, nebol významným dejiskom bojov ani SNP, neboli tam nemecké posádky, no ako hraničná obec zažíval napätie, židovské obyvateľstvo čelilo prenasledovaniu, a prechádzali tadiaľ vojenské transporty, čo prinieslo obyvateľom útrapy, ale väčšie boje sa obci vyhli.
Dni obce Reľov 2016

Dejiny. Reľov je najjužnejšou zamagurskou obcou na trase Spišská Stará Ves - Kežmarok. Staré názvy obce sú známe zo spišskohanušovskej matriky z rokov 1634 – 1674, kde sa obec nazýva „Relow“ a „Rylov“.

V súpise Spišskej župy z roku 1720 je obec uvedená pod názvom „Rilyova“ a v súpise z roku 1754 pod názvom „Rélyová“.

Najstaršie obce v Zamagurí boli založené na najvýhodnejších a pre kolonizačnú činnosť najprístupnejších miestach, ktorými boli najväčšie údolia medzi výbežkami Spišskej Magury, ktoré smerujú priblížne na sever k Dunajcu a týmto smerom sa aj rozširujú. Hlavnou osou osídľovania sa stalo údolie Rieky, pôvodne nazývanej Pravica.

V tomto údoli vzniklo najviac obcí (Keheľ, Spišské Hanušovce, Matiašovce, Spišská Stará Ves) a medzi nimi aj obec Reľov.

Vo vlastivednom slovníku obcí Slovenska sa uvádza, že obec založil v 13. storočí magister Kokoš Berzeviczy. V roku 1314 ju daroval kartuziánom na Skale útočišťa. Obec sa tak zaraďuje medzi najstaršie obce Zamaguria založené na šoltýskom práve.

Kráľ Matej II. dal kláštor aj s majetkami do zálohy majiteľovi nedeckého panstva, barónovi Jurajovi Horváthovi z Plavča, roku 1611. Juraj Horváth o rok neskôr založil v katastri obce osadu pomenovanú ako Hágy. Už v roku 1720 mala obec richtára ktorým bol Jašek Kocúr.

Šcítanie v roku 1869 ukázalo, že obec má 79 obývaných domov, v ktorých žilo 437 obyvateľov. Domáci sa živili poľnohospodárstvom a chovom oviec. V obci sa dodnes rozpráva tradičným goralským nárečím.

V roku 1972 došlo k zlúčeniu obcí Reľov a Hágy. V súčastnosti má obec 355 obyvateľov a kataster má rozlohu 1499 ha.













