RAKOVEC NAD ONDAVOU: V roku 1866 celá obec vyhorela.

Územie obce patrilo do Zemplínskej župy, okresu Michalovce. Predkovia zemianskej rodiny Rákócziovcov, ktorí tu mali po dlhý čas veľké pozemky si svoje rodové priezvisko zvolili práve podľa názvu obce.

O predkoch Rákócziovcov vieme, že osada Rákócz v župe Zemplín, bola pramajetkom rodu Bogáth – Radván. Spomedzi tu spomínaných členov rodiny a podľa listiny z r. 1328, otec Balazsa Mihály používal prímeno Rákóczi (de Rakolch – Rakovecký), čo znamená, že bol majetiteľom osady Rákócz a pravdepodobne tam aj býval.

Od tých čias táto vetva rodu Bogáth – Rádvan používa stále meno Rákóczi. V rodinnej kronike z roku 1357 sa spomína, že Rakovec bol rozkvitajúcou osadou a majiteľom osady bol Istvánfy Dominik.

V spisoch rodu grófov Andrássy z r. 1392 sa dočítame, že pri rozdeľovaní jágerského biskupstva, do ktorého patril aj majetok osady Rákócz, sa podieľali synovia statkárov Morvay Gyapola András,

János a Ladislav, ako aj synovia Jakuba, Mikuláš a Peter. Ďalšími významnejšími statkármi v XV. storočí boli rodina Csapi (1463), rodina Gyapoly , rod. Morvay (1415 - 1459). Sl. Vedec Matej Bel vo svojom diele NOTITIA HUNGARYAE novae ... o osade Rakovec píše ako o vlastníctve grófa Žigmunda Barkócziho a Pavla Okoličianského, ktorým patril roľnícky majer RIČEJOV.