RÁKOŠ: Slanský priesmyk ako starobylá obchodná cesta.

Rákoš, obec pri Slanských horách blízko Košíc, má bohatú históriu siahajúcu do stredoveku, kedy bola osídlená a patrila pod panstvo hradu Slanec.

Pôvod názvu pravdepodobne pochádza zo slovanského slova "Rákoš" (potok s rakmi), ktoré sa pomaďarčilo a neskôr čiastočne poslovenčilo. Obec prešla obdobiami rozvoja aj úpadku (napr. po moroch a vojnách v 17. storočí), no postupne sa obnovovala a dnes je súčasťou Košického kraja.

Je tomu 575 rokov, kedy sa v malebnom údolí Slanských hôr začala písať história Rákoša a jeho okolia. Pri tejto príležitosti sa Vám dostáva do rúk súhrnnejšia informácia o jeho histórii. Jej poslaním je informovať svoje rodisko a domov.

Podľa písomných dokladov z roku 1337 sa tu dedina ešte nenachádzala. Listina podrobne opisuje hranice Gábroviec (Gabróc), ktoré patrili opátstvu Krásnej nad Hornádom. V miestach dnešnej obce Rákoš sa uvádza iba cestička, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec.

Rákoš vznikol na území, ktoré patrilo hradu Slanec. V portálnom súpise Abaujskej stolice z r. 1427 je zaznamenaných šesť port územia obce Rákoš. Ich majiteľom bol Žigmund z Lučenca, vtedajší pán hradu. Teda aj vtedy to bola iba malá dedinka. V tom čase sa sčítali porty, čiže brány, ktoré viedli do hospodárskych statkov. Takýto hospodársky statok mohol mať aj viac objektov. Ak na jednu portu počítame aspoň sedem ľudí, žilo tu aspoň 42 obyvateľov.

V roku 1565 bol vyhotovený desiatkový súpis, podľa ktorého žilo v Rákoši desať poddaných sedliakov a traja želiari. Súpis panstva Slanca z roku 1686 udáva v Rákoši 13 polovičných usadlostí, ale len sedem z nich bolo obývaných. V tom čase bol Rákoš prevažne maďarskou dedinou, i keď v spomínanom súpise z roku 1565 tam figurovali štyri mená slovenského pôvodu.

Mor a Rákociovské vojny v roku 1686 spôsobili, že Rákoš takmer zanikol. V roku 1715 tam žili len dvaja želiari, v roku 1720 traja poddaní sedliaci. Prílev obyvateľstva udáva listina z roku 1746. Žilo tu 65 obyvateľov, z toho 24 detí. Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 215 obyvateľov.