PRŠA: Obec leží v juhovýchodnej časti Lučenskej kotliny na pravobrežnej terase potoka Suchá.


Na území dnešnej obce Prša bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry, žiarové pohrebisko polinskej kultúry, osada z doby hallštattskej a laténskej so železiarskymi pecami, žiarové hroby keltských bojovníkov, rímsko-barbarské sídlisko, kostrové hroby z doby sťahovania národov, slovansko-avarské pohrebisko zo 7.-8. storočia; staromaďarské pohrebisko, radové pohrebisko z 11. a 12. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1439, ale obec sa vyvinula zo starého osídlenia.

Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Perzehaza (1439), Persche (1786), maďarsky Pers. Dnešný názov obce Prša je od roku 1927.

Obec patrila viacerým zemianskym rodinám. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. V 1. polovici 16. storočia sa členila na Hornú Pršu a Dolnú Pršu.

Okolo roku 1655 bola za vojenských operácií zničená, obnovená ako osada po roku 1670, samostatná obec zase od roku 1725.

V roku 1828 mala obec 25 domov a 237 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 19. storočí tu bol veľkostatok Coburgovcov. V rokoch 1938-1944 bola pripojená k Maďarsku. V roku 1957 sa od obce Prša odčlenila ako obec osada Buzitka.

Rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1913. Interiér kostola bol upravený v roku 1918 a obnovený v roku 1946. Nachádza sa tu murovaná empora s jednomanuálovým organom od značky Rieger z roku 1913.[6] Súčasťou interiéru je drevená plastika Panny Márie z druhej polovice 18. storočia. Fasády sú členené rustikovými pilastrami a oblúčkovým vlysom a oknami s polkruhovým záklenkom a šambránami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť













