POLICHNO: Obec v okrese Lučenec.

Turecký súpis z roku 1554 uvádza Polichno ako Polihna patriace k hradu Divín. Z obyvateľov, ktorí odvádzali daň sú uvedení: Andrej Máté-ženatý(ž), syn Žigmund-slobodný(s), brat Matej s., Paul Ágoston ž., syn Matej s., Alberd Korčok ž., syn Lukáč s., brat Ďurko s., František Osek ž., Ivaniš Karliko ž., syn František s., Blažej Istovin ž., syn Petri s., brat Istana s., Gál Mihajho ž., syn Anbruš s., brat Ďurko s., Máté Rez ž., syn Ďurko s., brat Blažej s., Istana Karliko ž., syn Máti s., Istananin Máté ž., syn Lukáš s., brat Benedik s., Tomáš Karliko ž., syn Michal s., Ištfán Tóbin ž., syn Paul s., brat Istafan s., Gregor Pástor ž., Andrej Pástor ž. (pozn. turecký muharrir spísal mená a priezviská ako počul). Z rodových mien vidieť aj vplyv vlašskej kolonizácie.

Staršia obec pod názvom Polihna sa spomína v listine z roku 1332: p-es …Berzua, Tenkenteluke, Polichna (Polyhna), Eleztyen…in Comitatu Neugrad. (DL. 99557 Budapest). Obec Polihna menujú medzi skonfiškovanými obcami, „usadlosťami“ vidieka Poltár od rodu Zachovcov, ktoré kráľ roku 1332 dal pre Celenovho syna Jána (z rodu Ákoš), ale nie on, ale Kartaliovci sa stali majiteľmi. Túto zaniknutú stredovekú obec treba hľadať južne od Poltára medzi Tenkötelke (neskôr pod názvom Slaná Lehota) a Eleztyen (Olostyn). Polichnanie je totožná s obcou Polichno južne od Divína.

Matej Korvín v tomto období pokračoval v likvidácii stavovskej opozície. Potlačil stavovské povstanie v Sedmohradsku, do ktorého boli zapletený aj Žigmund a Štefan Lossonczy (Lučenskovci 1467).

Kráľ ich potrestal stratou divínskeho hradného panstva (1469), ktoré daroval Michalovi Országhovi (Orság ???- 1484, krajinský hodnostár, manželka dcéra Štefana Rozgoňa, dcéra Ilona sa stala manželkou Jána Jiskru z Brandýsa, druhá dcéra sa stala manželkou Ladislava Podmanického, mal aj troch synov). Orság v r. 1467 bol veliteľom kráľovských vojsk pri potláčaní vzbury v Sedmohradsku.