PODHRADIE: Obec v kocke

Podhradie leží severovýchodne od okresného mesta Martin, vzdialeného 14 km od ústia Podhradskej doliny do Turčianskej kotliny. Podhradská dolina, súčasť Veľkej Fatry, je hlboká, tesná dolina, odvodňujúca masív Kľaku a jeho rázsochy na západ od Váhu. Kataster obce je zalesnený bučinami a smrečinami. Prevažujú tu hnedé lesné pôdy a rendziny. V Hlavnej doline sa nachádza voda zvaná Teplica.

Ako obec sučianskeho panstva sa Podhradie spomína už r. 1488. V tomto roku ho spolu s ďalšími dedinami získal Matej de Cece. V r. 1541 sa majiteľmi Podhradia stávajú Ňáriovci a s nimi spríbuznení Husárovci. Oba rody tu uplatňovali zemepanské práva do druhej polovice 19. storočia. Podhradie ešte ani v 18. storočí si nedokázalo vytvoriť samostatnú obecnú kanceláriu, v ktorej by vyhotovovala dokumenty pre vlastných obyvateľov. Štyri obce – Konské, Krpeľany, Nolčovo a Podhradie – si v 18. Storočí nechali vyhotoviť spoločné pečatidlo, ktorým uspokojovali písomné potreby obyvateľov všetkých vymenovaných obcí. 

Na jedno spoločné pečatidlo upozorňuje jeho kruhopis: NOLCOVO : KRPELAN : KONSKO : PODHR (agya – písmeno R je minuskulné) : Ako poľnohospodárske obce mohli mať aj spoločný symbol, ktorý tvorí vybodkované okrúhle pole pečatidla v strede s kolmo postaveným čerieslom a lemešom. Odtlačok pečatidla sme našli na liste z r. 1859. V druhej polovici 19. storočia začali Ňáriovci svoj majetok postupne rozpredávať. To viedlo všetky štyri obce k postupnému osamostatneniu sa. Výnimkou nebolo ani Podhradie. Už v r. 1866 a 1867 použilo vlastnú pečiatku s vlastným symbolom, koreniacim, pochopiteľne, v poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Ide o doslova jedinečný symbol, aký sme zatiaľ nenašli v žiadnej inej obci. V strede pečatného poľa je vodorovne postavený lemeš a nad ním čerieslo, za nimi sú skrížené hrable a kosa. Kruhopis pečiatky znie: OBEC PODHRADIA V TURCI. Tento individuálny symbol obce si pre svoju jedinečnosť zasluhuje obnovu. Podľa pečiatky z polovice 19. Storočia za erb Podhradia navrhujem zelený štít, v ktorom je lemeš a čerieslo strieborné (biele). Za časťami pluhu skrížené hrable s kosou navrhujem zlaté (žlté). V tejto podobe je erb Podhradia historicky verný, heraldicky správny a svojím obsahom výnimočný.

Šikura, J.: Miestopisné dejiny Turca. Bratislava, SAVU 1944, s. 83, 86, 93-94. 
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 405. 
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave. Operáty katastrálnych máp, Turčianska župa č. 41, 57; Stereografické projekcie o. Martin, č. 56.