HlasDomova.sk
skSlovak
Zvoľte jazyk
enEnglish
sqAlbanian
arArabic
beBelarusian
bsBosnian
bgBulgarian
hrCroatian
csCzech
daDanish
nlDutch
etEstonian
fiFinnish
frFrench
kaGeorgian
deGerman
elGreek
huHungarian
isIcelandic
itItalian
kkKazakh
lvLatvian
ltLithuanian
mkMacedonian
mtMaltese
noNorwegian
plPolish
ptPortuguese
roRomanian
ruRussian
srSerbian
skSlovak
slSlovenian
esSpanish
svSwedish
trTurkish
ukUkrainian
Načítavanie...

PIEŠŤANY: Archeologický nález Moravianskej Venuše.

Dátum: 8. januára 2026 o 0:00
Mesto Piešťany má 1 článok.
Zobraziť stránku
PIEŠŤANY: Archeologický nález Moravianskej Venuše.
PIEŠŤANY: Archeologický nález Moravianskej Venuše. (Aktuálne zobrazený)8. januára 2026 o 0:00
PIEŠŤANY: Archeologický nález Moravianskej Venuše.

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.

V rokoch 1299, 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Piešťany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu činnosť mestečka v 16. storočí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal piešťanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu.

Najkrajšiu písomnú spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” z roku 1642.

Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940.Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. Gróf Erdődy založil aj kúpeľný park.

V 19. storočí pôsobil v kúpeľoch aj prvý odborník – balneológ, lekár František Ernest Scherer, autor knihy ”O liečivých prameňoch a kúpeľoch v Uhorsku” (Lipsko 1837), neskorší zakladateľ Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch (1863).

Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. Koncom 19. storočia v roku 1894 vzniká symbol kúpeľov – barlolamač , ktorý je i dnes v znaku mesta Piešťany.

Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta. K rozvoju cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít v okolí Piešťan prispelo vybudovanie umelej vodnej nádrže Sĺňava v rokoch 1956-1959, výstavba Interhotelu Magnólia v roku 1968 a v rokoch 1965-1980 výstavba komplexu kúpeľných budov ”Balnea” na Kúpeľnom ostrove. Mestskú časť Piešťan s kúpeľným ostrovom spájajú dva mosty. Peším slúži architektonicky zaujímavý Kolonádový most, južne položený Krajinský most je zaujímavý z technickej stránky stavby a slúži pre cestnú dopravu.

V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. Patria medzi nich básnik Ivan Krasko, spisovateľ a dramatik Ivan Stodola, spisovateľ Gejza Vámoš, grafik a maliar Aurel Kajlich. V rokoch 1932 – 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca ako boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohých ďalších. Trvalé pôsobisko tu našli aj dvaja sochári – Valér Vavro a Ladislav Ľ. Pollák.

Cenným umeleckým dedičstvom zostáva tiež tvorba maliara Ctibora Krčmára. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry.Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajska, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno do tejto skupiny zaradiť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov. Dlhšie sa tu zdržiaval český botanik, univ. prof. Karel Domin, autor knihy Piešťanská květena (1931).

Ako hodnotíte túto správu?Zanechajte spätnú väzbu a vyjadrite tak svoj názor na obsah správy.
Dezinformácia
Nedôležitá
Nezaujímavá
Zaujímavá
Dôležitá
Veľmi dôležitá
Mohlo by vás zaujímať´Prečítajte si ďalšie zaujímavé správy, ktoré by vás mohli zaujímať.
Prihláste sa na odber našich bezplatných emailových newsletterov a upozorneníZostaňte informovaní, všetky dôležité správy vám budeme posielať na váš email.
Prihláste sa na odber správ
Zdieľajte tento článok so svojimi priateľmiŽiadame našich čitateľov, aby internetový odkaz na tento článok a na našu platformu preposlali čo najväčšiemu počtu svojich známych a priateľov.
Zdieľajte cez sociálne siete
FacebookXLinkedInWhatsAppPinterestEmailSMS
alebo skopírujte odkaz
https://www.hlasdomova.sk/piestany-archeologicky-nalez-moravianskej-venuse/
Odkaz na tento článok bol skopírovaný.
Späť na domovskú stránku