PETROVO: V obci sa do roku 1976 nachádzala aj škola.

V obci v roku 1636 žilo 14 rodín, z nich 11 sedliackych, 2 želiarske a richtárová rodina. Otcovia týchto rodín boli: Cristan(Kristian 4 rod.), Košt, Lukáč, Ocelník, Poliek, Pasternak, Rusnak Lacko, Rusnák, Rusnák Hanes, Sliš, ženy Mateja Rusnáková a Sidor Duriková. Kto z nich bol richtárom nevieme, meno Petermana sa neuvádza, zrejme jeho rod zanikol, alebo sa z obce vysťahoval.

V polovici 17. storočia sa obce zmocnili Turci a spustošili ju. Dlhší čas ostala vyľudnená a až neskoršie sa do nej vrátili niektoré pastierske rodiny. Ku koncu storočia sa k nim prisťahovali Adam, Barnák, Kolesár, Šestina, Breznen, Gallo a ďalší.

V obnovenej obci pokojnejšie obdobie na začiatku 18.storočia narušil mor v rokoch 1709 -1710. Zúril na celom Gemeri. V obci si vyžiadal 77 obetí. Zachránilo sa iba 15 rodín a aj v nich chýbal najmenej jeden člen. Obyvateli sa naďalej zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Kedže malý a málo úrodný chotár neuživil všetkých, mnohí vyhľadávali vedľajšie zamestnanie.

V obci bolo niekoľko murárov, tesárov, bol aj kolesár, obuvník, mlynár a baník. Niektorí z nich v lete odchádzali do roboty mimo obec, najviac na Dolnú zem a v zime doma plietli košiare. V 50-tych rokoch mali svoje košíkarské družstvo-cech. Výrobky roznášali a predávali po širokom okolí. Získ z predaja ukladali do cechovej kasy a používali ho na poskytovanie pôžičiek medzi sebou, alebo venovali na celoobecné ciele a na opravu i vybavenie kostola.

Raz ročne, obyčajne na krivú stredu (na konci fašiangov) si pripravili hostinu, spojenú s ročným účtovním hospodárením cechu. Piekli chlieb a popíjali pálenku. Chlapi sa nemali pohádať, pretože takých priviazali reťazami na dedine k vŕbe. Keď chlapi v roku 1914 narukovali do vony, nemal kto pliesť košiare a cech zanikol a viac sa neobnovil.