PERNEK: Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle

Svojou strategickou polohou tvorí križovatku ciest medzi významnými mestami a obcami regiónu ako sú Malacky, Rohožník, Pezinok, Bratislava. Spojenie Pernek – Pezinská Baba - Pezinok tvorí jeden z mála cestných prechodov cez pohorie Malých Karpát.

3 km od Perneka sa dobýval od r. 1840 pyrit, najmä pre obsah síry, ktorá sa používala na výrobu strelného prachu počas „napoleonských vojen“ a neskoršie na výrobu kyseliny sírovej. Ruda sa ťažila až do konca I. svetovej vojny.

V chotári boli do konca 17. storočia bane na striebro a zlato. Počas I. svetovej vojny boli severovýchodne, asi 3 kilometre od Perneka, ešte v prevádzke antimónové bane. Antimón, ktorý dodáva pevnosť oceli, bol veľmi žiadanou surovinou hlavne počas vojnových období. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila banskú úzkorozchodnú železnicu určenú pre dopravu suroviny z baní do prvotnej úpravovne, ktorá bola pri vlakovej stanici Pernek

V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma zlikvidovaná. Banská úzkorozchodná železnička bola zrušená na začiatku 30. rokov. Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, výrobou kvalitných brezových metiel, povozníctvom (zvážanie rudy, dreva), pálením dreveného uhlia, známi boli pestovaním konope a jej predajom v Uhorsku, Rakúsku a na Morave.

Vývoj obyvateľstva obce je charakterizovaný rôznymi vývojovými vlnami, progresívneho ale aj regresívneho charakteru. Bol ovplyvnený administratívno-politickými a spoločenskými zmenami. V 70 rokoch boli sídla na Slovensku rozdelené do 5 kategórií. Do piatej kategórie, tzv. Ostatné nestrediskové sídla, patril aj Pernek, čo zásadným spôsobom prispelo k výraznému poklesu obyvateľstva, vďaka reguláciám obmedzujúcim stavebnú výstavbu.