ORECHOVÁ POTÔŇ: Förgeho Potôň (Förgepatony) prvýkrát spomínajú až v roku 1750

Názov Orechová Potôň (Diósförgepatony) vznikol v roku 1808 spojením vtedajšej Orechovej Potône (Dióspatony) a Förgeho Potône (Förgepatony). V roku 1940 bola k obci pričlenená aj usadlosť Dolná Potôň. Samostatná časť obce pri Malom Dunaji je Orechová Potôň - Lúky (Dióspatonyrét).
V stredoveku jednotlivé časti obce mali rozličný vývoj: Orechová Potôň (Dióspatony) prvý raz sa spomína ako Gyospothon v roku 1367. V roku 1553 je obec ako kráľovský majetok s 10 portami.

V roku 1764 patrila Michalovi Csibaovi a v polovici 19. storočia pánom z Lehníc a grófskej rodine Pálffyovcov.

Förgeho Potôň (Förgepatony) prvýkrát spomínajú až v roku 1750.

Dolná Potôň (Bögölypatony) sa prvýkrát spomína v roku 1253 ako Bechul. Král Ľudovít II. v roku 1524 svojim nariadením spomína názov v holickej stolici ako Beogol-Paton. V roku 1553 sa spomína ako kráľovský majetok pod názvom Békel-Paton.

V ďalšom období zemepánmi v obci boli Pálffyovci, keď ju maďarský kráľ daroval rodine Pálffyovcov na znak vďaky za víťazstvo Mikuláša Pálffyho nad Turkami pri meste Győr.

Chotár Dolnej Potône tvorí nižšie položené územie Žitného ostrova, ktoré sa nazýva potônskými lúkami. Pred odvodnením tohto územia (od 19. storočia) sa tu nachádzali rozsiahle vodné plochy, močiare a lúky. Vzhľadom na vodohospodársky členité územie na tomto území vznikli viaceré samoty, ako Ágerdőpuszta, Füzérfamajor, Vilmos-major, Ásási-puszta, Baranáspuszta, Bögölypatonyi-puszta, Bögölypatonyi-rét, Bögölypatonyi-sziget, Kerekes-bárányos, Lángpuszta, Nagyfövenypuszta ako aj majéry Pálffy a Bárányos a mlyn Légrády.