OBORÍN: Hrad je spomínaný ako "castrum Abora".

Názov Oborín, ako som už spomínala, bol doložený prvýkrát v roku 1221, čiže počas panovania Ondreja II. vo forme "Abara". Vývoj obce sa začína v 14. storočí. Prvým známym majiteľom bol Martonos. V roku 1308 bol Oborín zbúraný vicežupanom Jánom z rodu Hunt Poznan, čo bolo jeden z prehmatov oligarchie v tomto období. Najväčšiu škodu to spôsobilo roľníckemu obyvateľstvu, a preto obec nie je spomínaná dlhší čas.

Po roku 1390 sa zemepánmi tejto dediny sa stali po Peleteyovcov Uporiovci, ktorí ju zdedili. Vývoj po tejto zmene je veľmi dynamický. V rokoch 1452 a 1460 bol Oborín rozdelený na "Kysabara" a "Nagyabara". "Kysabara" je od roku 1453 súčasťou majetku Baksaovcov a Benczeovcov. Roku 1468 mala už svoje trhové právo a právo výročných trhov – jarmokov a to na prosbu Ladislava Uporského.

Podľa správ mal svoj hrad už v 15. storočí, ktorý je spomínaný ako "castrum Abora". Bližšie informácie o tomto hrade nám chýbajú. Je isté, že v 13.storočí hrad patril Ladislavovi Uporskému. V roku 1461 slúžil u Štefana Zápoľského, ktorý bol v tom čase kapitánom Horného Uhorska, čiže územia Slovenska. Na sneme v roku 1471 dal Matej Korvín kvôli zrade Ladislava Uporského hrad zbúrať a Oborín zbavil aj ostatných výsad. Ale vývoj obce pokračoval ďalej, pretože v listine z roku 1474 je "Nagyabara" označaný ako "oppidum".

V roku 1474 na základe nevery Tomáša Uporského sa Oborín stal statkom Nyárasapátiovcov. Ale v roku 1481 je už spojený s menom Czékeyovcov. Vtedy už asi nie je rozdelený. Na začiatku 16.storočia manželstvom získal Oborín Domonkos Dobó. Potom sa majitelia rýchlo striedajú, čo neprispieva ku kľudnému životu. Ďalšími majiteľmi sa stali Buttkaiovci, Bayorovci a Kálnássyovci. V roku 1546 bola v Oboríne 21 pôrt (porta), 84 poddaných rodín, spolu okolo 420 ľudí.

V nepokojných časoch, po Matejovej smrti, si Peter Perényi násilným spôsobom privlastnil Oborín. Dôsledkom bojov pre získanie majetku v roku 1569 v Oboríne bola iba jedna porta osídlená. František Homonnay, František Eödönffy, Ladislav Bayori spolu s dosídleniami z Oborína navýšili počet pôrt na 13. V roku 1579 sa stal zemepánom Juraj Homonay a v roku 1579 boli majiteľmi Kalnásyovci. František Dobó tu bol zemepánom 37 poddaných a Štefan Nagy 1 oslobodeného poddaného a to v roku 1598.

Existencia kostola s patrocíniom sv. Mikuláša je doložená v pápežských registroch z roku 1332. Z pôdorysu kostola môžeme vyvodiť, že bol postavený na začiatku 14. storočia. Do druhej polovici 16. storočia slúžil pre katolickú cirkev, ale vtedy aj sem zasiahli zmeny a stal sa reformovaným kostolom. Pravdepodobne v roku 1557 bol kostol renovovaný. Na synode v Tarcali v roku 1562 je už Oborín spomínaný ako reformovaná obec. V roku 1598 mal farára so šľachtickými právami a Nészpest (dnes miestná časť Kucany) bol jeho filialisom.

Na začiatku 17. storočia bol Oborín poznačený úpadkom, kvôli častým vojnám a morovým epidémiám.

V roku 1600 žilo obyvateľstvo v 31 domoch a to vrátane šľachty. Majiteľmi v tomto období boli: Štefán Török v roku 1606 a Ondrej Barnyay v roku 1610. Vtedy boli v Oboríne iba 2 poddanské porty.

Lórántffyovci sa stali majiteľmi kúpou v roku 1620. Veľmi dôležitá udalosť v dejinách Oborína je, že jeho zemepánom sa stal Juraj Rákóczi a tým je Oborín súčasťou majetku Rákócziovcov v Borši. V tomto roku je ešte stále skoro neosídlený, je tu iba 1 porta. V roku 1684 Zrínyi Ilona dala svoju časť z tohto majetku do zálohy Františkovi Klobusitzkému, ktorý to potom získal natrvalo. Druhá časť prešla do držby grófov Rákóczi-Aspremontovcov. V roku 1696 tu žili 12 poddaní.

Osud dediny v nasledujúcich desťročiach ešte stále môžeme pokladať za tragický. Oborín a jeho okolie sa stali počas Rákócziho povstania viackrát miestom bojov medzi kurucmi a labancmi. V chotári dediny verboval svojich kurucov Tomáš Esze. V čase povstania, presnejšie v roku 1705 prišiel rad na konflikt medzi kurucmi, zdržiavajúcimi sa v dedine a mužským obyvateľstvom dediny. Z neznámych dôvodov obyvatelia v noci zabili niekoľko kurucov, ktorí trávili noc v Oboríne. Dôsledkom toho bolo, že Rákóczi dal popraviť tých, ktorí sa zúčastnili na tejto akcii.

Po storočiach vojen s Turkami, šľachtickými povstaniami a inými vnútornými konfliktmi, v roku 1711 uzavreli mier v Satmári a nasladovali trošku pokojnešie časy. Počas 18. storočia výrazne vzrástol počet obyvateľov. V roku 1715 žilo v Oboríne 9 rodín a počas storočia sa tento počet zdesaťnásobnil. Jednak to môžeme pokladať za dôsledok demografického rastu, na druhej strane tu prebiehali aj menšie obsadzovania. V roku 1725 tu boli osídlené reformované rodiny. Sčítanie ľudu v roku 1784-1785 v čase Jozefa II. v Oboríne zistilo 531 obyvateľov.