OBID: V roku 1438 kráľ Albert listinou potvrdil tunajšie majetky ostrihomskej kapituly

Dedina v roku 1570 mala názov „Veľký Obid" - Nagy Ebed. Spomína sa aj pusta „Malý Obid" - Kis Ebed, inak aj Olvíz.

V roku 1593 sa Obid stáva lénnikom Turkov. Za vlastníka obce bol v roku 1609 menovaný ostrihomský arcibiskup. V roku 1664 evidovali v obci 50 domácností.

Ani po vyhnaní Turkov z Uhorska v roku 1686 nenastal v zničenej krajine vytúžený pokoj. Podľa súpisu z roku 1696 jobagióni obec opustili a bývali v meste Esztergom, odkiaľ chodili obrábať tunajšie polia. Neskôr sa tu znovu usadili, ale nie na pôvodnom mieste, stará obec stávala na hone Faluhely.

Ledva sa obyvateľstvo pozviechalo z vojnových otrasov roku 1703 vypuklo povstanie Ferenca II. Rákócziho.

V rokoch 1701 - 1712 sa počet obyvateľov Obidu znížilo 20%. Obci sa nevyhla ani morová nákaza, ktorá v Uhorsku vypukla v roku 1713. V roku 1715 tu bolo 41 domácností, v roku 1720 už len 39 domácností. Neskôr Obid nepoznal problémy obcí so zmiešaným náboženským vyznaním (žili tu len katolíci) a dal sa na cestu očividného rozvoja. Ostrihomská kapitula bola zrejme dobrým zemepánom, ktorej záležalo na prosperite svojich majetkov.

V roku 1831 obec postihla cholerová nákaza, ktorá značne zdecimovala tunajšie obyvateľsvo. Aj tunajšieho obyvateľa očarili myšlienky maďarskej revolúcie v rokoch 1848/49. 13. júla 1849 sa aj cez Obid z Komárna do Vácu presúval I., III. a VII. vojenský zbor (28000 vojakov) honvédskej armády pod vedením generála Artúra Görgeyho. V roku 1876 Obid postihla katastrofálna povodeň, spôsobila obci značné škody. Napriek otrasom sa obec rozvíjala a patrila medzi väčšie osídlenie v širšom okolí.

V roku 1886 kúpilo vedenie obce od mesta Esztergom hasičskú striekačku (vyrobenú r.1871). V roku 1888 postihol obec veľký požiar. V roku 1890 okrem 1446 katolíkov tu žilo 18 obyvateľov židovskej národnosti. V roku 1895 bola najväčším zemepánom obce Esztergomská generálna kapitula. Bola tu známa pripúšťacia stanca.V roku 1895 pustošila ďalšia povodeň. Z toho dôvodu začali budovať pri Obide hrádzu, ktorú dokončili v roku 1899.

V roku 1912 bol Dénesom Báthym reorganizovaný Dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1916 bolo v obci založené spotrebné družstvo a postavená jeho pekná prízemná budova. Vypuknutie 1. svetovej vojny (1914 - 1918) zabrzdilo sľubný vývoj obce a priniesla pospolitému ľudu len utrpenie a žiaľ.

Rok 1918 priniesol výraznú zmenu, obec sa totiž stala súčasťou novovzniknutej 1. ČSR. Obid sa stal pohraničnou obcou, ktorej obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom, rybárstvom a vinohradníctvom. Spotrebné družstvo sa po roku 1925 stalo členom spotrebného družstva HANZA Galanta, ktoré roku 1938 malo 32 členov. Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 bol Obid opäť pripojený k Maďarsku. Po vypuknutí svetovej vojny roku 1940 nastala kríza a znova trpel hlavne pospolitý ľud. Na konci roku 1944 a na začiatku roka 1945 sa tu odohrali prudké boje a obec bola dosť zničená. 28. marca 1945 sa v Obide vojna skončila.