NIŽNÁ JEDĽOVÁ: Nižná Jedľová leží v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí Jedľovského potoka, od severu tečúceho do Ondavy.

V roku 1559 Spišská kapitula potvrdila opätovné uvedenie Gašpara  Šerédiho do vlastníctva majetkov panstva Makovica, ktorého súčasťou bola aj Nižná Jedľová. Vtedy vznikla aj prvá písomná zmienka o tejto dedine Tunajší sedliaci v roku 1567 ešte neboli povinní platiť daň kráľoviale v roku 1572 ich už zdanili. Z toho vyplýva, že sídlisko vzniklo v polovici 16. storočia. Vybudoval ho šoltýs s usadlíkmi podľa zákupnéhopráva v údolí s častým výskytom jadlovcov

Sedliacke domácnosti boli v roku 1572 zdanené od jednej a v roku 1588 od dvoch port, pričom v roku 1572 tu žilo aj päť želiarskych domácností. V roku 1600 malo sídlisko šesť obývaných poddanských domov, ale aj  bydlie šoltýsa. Sídlisko sa postupne zväčšovalo. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už trom domácnostiam. Miestnemu farárovi patrili pozemky vrozsahu celej sedliackej usadlosti. Sedliackych domácností bolo už 13. Z nich jedna hospodárila na celej, jedna na trištvrtinovej, jedna na dvetretinovej, štyri na polovičných, tri na tretinových a tri na štvrtinových usadlostiach. Patrila k rusínskym dedinám na panstve Makovica Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 bolo v obci 23 domov a 155 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 171 obyvateľov a počas sčítani ľudu v roku 1900 171 obyvateľov.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Do roku 1918 patrila obec do Šarišskej stolice. V 15. až 16. storočí sa postupne so súhlasom panstvazakladali nové osady na severovýchodnom Slovensku. Osídľovali ich Rusíni (Valachi, Olahi, Ruthéni) ako to uvádzajú dobové listiny a časom vytvoriliväčšinu súčasných obcí v podduklianskom regióne. Uchovali si svoje zvyky a obyčaje, osobitný spôsob života, odlišný od ostatných oblastí východného Slovenska.

Slovenskú lexiku i miestopis obohatili mnohými novými slovami, názvami a typickými rusínskymi menami ako sú napríklad priezviská Džupin, Makara, Mihaľ. V roku 1600 tu stálo šesť poddanských domov a dom šoltýsa. V obci bola drevená cerkov a mlyn. Sídlisko sa postupne zväčšovalo. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už trom domácnostiam.Miestnemu popovi patrili pozemky v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Mlyn sa nachádzal pod dedinou v časti obce nazývanej Mlyniska-Derbasivňa.