NITRIANSKE HRNČIAROVCE: 10.-11. júla 1993 sa konala slávnosť pri príležitosti 880. vý­ročia založenia obce

Verejné zhromaždenie občanov 14.11.2025

Podľa tradície v čase záboru vlasti osídlili podzoborské obce Sikuli a tak medzi slovanskými osadami vznikli aj maďarské dediny. Obec sa po prvýkrát spomína r. 1113 ako villa Grincha v zoborskej listine vydanej kráľom Kolomanom v susedstve majetku zoborského kláš­tora. Obec pred 12. stor. patrila k majetkom Nitrianskeho hradu, až v 12.-15. storočí bola vo zväzku majetkov Zoborského kláštora, neskôr Ostrihomskej kapituly, menšie majetky tu mala aj Nitrianska kapitula. Už r. 1216 tu bola stredoveká fara. Obec sa vyvíjala v tieni mesta Nitra, ktorá bola významným spoločenským a hlavne duchovným strediskom širokého okolia.

Na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky viackrát vtrhol na majetky Nitrianskeho biskupstva, ktoré vyraboval, spustošil, alebo ich násilne obsadil. Z r. 1318 sa zachoval záznam o značných škodách ktoré tu spôsobil. Toto tvrdenie platí aj o Nitrianskych Hrnčiarovciach. Preto obec mala v mnohom spoločný osud s Nitrou, ale nakoľko ležala bokom od nej, zachovala si do dnešných dní svoju špecific­kú identitu.

Relatívne pokojný život obce narušili hlavne turecké nájazdy. Asi r. 1570 si Turci obec podrobili spolu so širším okolím a v r. 1576 ju vypálili, v r. 1588 sa sem opäť vrátili. V období tureckých vojen obec čiastočne spustla, tureckí vyberači daní tu r. 1664 našli 22 domácností s 50 obyvateľmi. 

Obec v tom čase patrila do ejáletu Nové Zámky, náhije Nitra a bola majetkom Turkov Hüszejna Bosnu, Dilávera ben Abdullaha, Hüszejna a Mahmúda, ktorým obyvateľstvo platilo dane. V rokoch 1663 a 1710 vypukla v Hrnčiarovciach morová nákaza, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Zdecimovaná obec bola neskôr dosídlená, mohla sa opäť rozvíjať a znova sa stala majetkom kapituly.