NENINCE: Nenince ležia v Ipeľskej kotline v doline Čahovského potoka.

Prvá písomná zmienka o obci Nenince pochádza z  9. storočia a nachádza sa v Cividálskom evanjeliári. Vo vlastníctve obce je aj fotokópia originálu zakladacej listiny Bzovického opátstva z roku 1135, v ktorej je o obci Nenince napísaný celý odstavec.

Vo vlastníctve obce je aj fotokópia donačnej listiny Belu IV. z r. 1243, ktorá potvrdzuje príslušnosť majetkov obce Nenince a ďalších troch hontianskych a jednej novohradskej obce rodu Dobákovcov.

Dokladom z r. 1337 je potvrdené, že výmena neninských majetkov za majetky v Dvoroch  nad Žitavou v Nitrianskej župe bola len bežným delením majetku medzi príslušníkmi potomkov rodiny Dobákovej. Opodstatnenosť tohto faktu vyplýva aj z dvojitého erbu Lukovcov  /na jednej strane s atribútom Dvorov nad Žitavou – s jednorožcom a na druhej strane s atribútom Neniniec  s dvomi šípmi a prestreleným srdcom, z ktorého vyrastajú tri ľalie/.

Druhá najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243. Ide o darovací dokument uhorského kráľa, Bélu IV., ktorý túto dedinu daroval rodine Dobákovcov. 

V 14. storočí sa obec rozčlenila, jej väčšia čast´ pripadla Lukovcom a nazývala sa Lukove Nenince.

V rámci delenia majetku väčšina nehnuteľností  v Neninciach pripadla Lukovi z rodu Dobákovcov, ale mal tu svoje nehnuteľnosti aj jeho brat Dacsó (Demeter). Lukovci žili a hospodárili v obci vyše 500 rokov. Príchodom druhej vlny maďarských kmeňov na toto územie v priebehu 10. a 11. stor. sa stala obec Nenince a jej okolie časťou ranofeudálneho Uhorska.

Už koncom 10. stor. daroval kráľ Sv. Štefan určitú časť Poiplia rodu Hont-Pázmányovcom. Napriek tomu väčšina územia ostala aj v 11. stor. vo vlastníctve Kráľovstva. Jednu časť samotnej obce Nenince daroval Kráľ Sv. Štefan svojmu dvornému sluhovi Dobákovi, ktorý nasledoval Arpádovcov z Ruska a dosiahol hodnosť comesa v kráľovskom dvore. Dobákovými potomkami boli Dacsó (Demetérus) a Luka (Lukas), ktorých potomkovia si privlastnili veľkú časť územia tohto regiónu až do 18. stor. Túto časť obce Nenince tvorili Luka Nyénye – terajšia dolná časť starej obce Nenince, Dacsó Nyénye (terajšia Bátorová), Palota (Plachtince), atď.

Druhú časť územia obce Nenince daroval Belo II. Bzovickemu opátstvu premonštrátov. Usadlosti tejto časti obce Nenince sa postupom času osamostatnili na Nena alias Apáthy (Opat. N. Ves), Lesenice, Chrastince, atď.

Nenince aj s bývalými svojimi neskoršie osamostatnenými časťami ostali pod správou  centrálnej moci Uhorska, vrátane 150 - ročnej tureckej okupácie územia.

Z histórie sú nám známe nasledovné pomenovania obce: v r. 1243 sa vyskytuje meno Nenye, v r.1376 Daconene, v r.1409 Apathy seu Alsonenye, v r. 1410 Nenye, alias Nenye, v r. 1773 Nenince, v r. 1920 Lukanénye, Lúka Nenince, v r. 1927 Lukanénye, Nenince.

Od 15. storočia,  (1410 – 1773)  sa časť obce nazývala Házasnénye a toto pomenovanie sa zachovalo až dodnes.