NÁBOŽENSTVO: Prof. Michal Lacko SJ

* 19. januára 1920, Krásna nad Hornádom, dnes súčasť Košíc – † 21. marca 1982, Rím, pochovaný v Košiciach

Pontifical Oriental Institute | Study Eastern Christianity in Rome

Po gymnaziálnych štúdiách v Košiciach (1930-1938) vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát a filozofické štúdiá absolvoval v Záhrebe (1938-1942), dva roky bol magistrom v Ružomberku. V r. 1945 odišiel na teologické štúdiá do Ríma; štyri roky študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite a na Filozofickej fakulte rímskej univerzity La Sapienza. V rokoch 1950-1954 absolvoval vyššie štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte (PIO), 6. mája 1948 prijal v Pápežskom kolégiu Russicum kňazskú vysviacku v byzantskom obrade.

Tretiu probáciu si vykonal v Belgicku na Inštitúte sv. Róberta Bellarmina vo Wempione. V r. 1949 sa znovu vrátil do Ríma a študoval dejiny východnej cirkvi, dva roky pokračoval v štúdiu dejín všeobecnej Cirkvi a 8. júla 1953 obhájil doktorskú prácu na univerzite La Sapienza s názvom Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí vo svetle dokumentov pápežskej kúrie, 25. februára 1955 obhájil doktorát na Gregoriánskej univerzite v Ríme na základe dizertačnej práce Užhorodská únia karpatských Ruténov s katolíckou Cirkvou. V r. 1955 začal prednášať na Pápežskom východnom inštitúte a stal sa profesorom balkánskych cirkevných dejín. Prednášal i na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na Pápežskom inštitúte pre formáciu rehoľných sestier Regina Mundi v Ríme, na Teologickej fakulte Marianum v Ríme. Hosťoval v Cagliari na Sardínii, na univerzite v San Franciscu, v Centre Jána XXIII. v New Yorku a na univerzite v Cambridgei. Posledné rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1955.

Pracoval vo vedeckej, pedagogickej a národno-kultúrnej oblasti. Pre slovenských jezuitov v cudzine vydával periodikum Nuntia dispersorum viceprovinciae Slovakiae, spolu vyšlo 38 čísel. Keď v Kanade prestal vychádzať gréckokatolícky časopis Mária, vydával Gréckokatolícky obežník, v ktorom informoval o dianí v Cirkvi, najmä o východných otázkach, spolu vyšlo devätnásť čísel. Vo vedeckých kruhoch má veľkú hodnotu séria zborníkov Slovak Studies (Slovenské štúdie). Išlo o cudzojazyčné zborníky, v ktorých publikoval štúdie slovenských autorov, zredigoval devätnásť ročníkov. Vychádzali práve vďaka jeho neúnavnej aktivite na tomto poli, ale aj vďaka jeho starostlivosti o finančné zabezpečenie tlače. Skoro v každom zborníku mal aspoň jednu štúdiu. Napísal niekoľko kníh: Sv. Cyril a Metod (1963, aj v anglickej a talianskej verzii), Unio Užhorodensis Ruthenorum Carpaticorum cum Ecclesia Catholica (Užhorodská únia, v latinskej aj v anglickej verzii, 1955, skrátené aj po slovensky a nemecky), Synodus episcoporum ritus byzantini Catholicorum ex antiqua Hungaria Vindobonae a. 1773 celebrata (Synoda gréckokatolíckych biskupov z niekdajšieho Uhorska konaná vo Viedni v roku 1773, 1975), The Popes and Great Moravia in the Light of Roman Documents (Pápeži a Veľká Morava vo svetle rímskych dokumentov, 1972) a pápežskú úradnú publikáciu o východných cirkvách Oriente Cattolico. Cenni storici e statistiche (Katolícky Východ. Historický a štatistický prehľad, 1962). Zostavil dva zväzky Slovak Bibliography Abroad I-II (Slovenská bibliografia v zahraničí, 1967, 1977). Je autorom viacerých vedeckých prác, mnohých populárnych článkov, encyklopedických hesiel a recenzií. Okrem toho redakčne pripravil do tlače viaceré knižné publikácie. Bol osobnosťou, ktorú dobre poznali pápeži Ján XXIII., Pavol VI. i Ján Pavol II. Pracoval aj v Kongregácii pre východné cirkvi, bol konzultorom prípravnej komisie pre východné cirkvi na Druhom vatikánskom koncile. Zúčastnil sa na mnohých vedeckých konferenciách a medzinárodných kongresoch.

Bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (dnes Pápežský ústav). Všemožne pomáhal slovenským emigrantom v Ríme. Predovšetkým žil pre gréckokatolíkov doma i v zahraničí, ktorých podporoval duchovne aj ilegálnym expedovaním kníh na Slovensko. Svojou publicistickou činnosťou v mnohých článkoch informoval širokú verejnosť o osude slovenských gréckokatolíkov, takisto Svätú stolicu, kde pre nich dosiahol postavenie, ktoré im patrí. Tak dostal do povedomia celosvetovej katolíckej Cirkvi tú skupinu slovenských veriacich byzantsko-slovanského obradu, ktorým sa udialo toľko krívd, nielen od neprajného komunistického režimu, ale aj od niektorých cirkevných kruhov, či od národnostných skupín.

Mal značný podiel na vzniku slovenského gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade. Veľa urobil aj na poli prípravy procesu beatifikácie rehoľnej sestry slovenského pôvodu Miriam Terézie Demjanovičovej. Vydal mnohé skriptá pre študentov. Vedecké práce, populárne články, encyklopedické heslá a knižné recenzie uverejňoval v 123 najrôznejších publikáciách a časopisoch. Jeho vedecká a publikačná činnosť obsahuje 1731 bibliografických jednotiek. Je pochovaný na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

V r. 2020 bol zostavený zborník s názvom Prof. Michal Lacko SJ: 100 rokov od narodenia ako výstup z kolokvia, ktoré sa konalo 18. januára v Košiciach. Zborník predstavili arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie a Dr. Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.