MYSLAVA - KOŠICE: Kultúra

Čo robilo a čiastočne ešte robí Myslavu tak malebnou a pestrou, národne svojráznou, je myslavský kroj, tzv. hacarský. Aj keď tento krásny kroj už mladí opúšťajú a používa sa iba pri slávnostných príležitostiach, zostáva ešte u žien čímsi vzácnym.

Chlapi nosili vysoké čižmy, biele nohavice vpredu vyšívané s remenným opaskom, košeľu pamutovú, ale na rukávoch a na golieri i vpredu krásne vyšívanú, potom hajštuk okolo krku na spôsob dnešnej kravaty. Čierny a vpredu červeno vyšívaný a na hlave malý klobúk, tzv. kajstrnčok, neskôr klobúk a v zime baranicu. Cez týždeň do práce chlapi nosili drelichové nohavice i košele. A k tomu ešte dlhý s peknými gombíkmi a výšivkami zdobený bahoato lajblík- vestu. V lete chlapi drelichové gate. Mládenci- parobci zase v nedeľu rancané gače pamutové a vpredu vyšívaný bohato šorc- zásteru akoby, potom pamutovú košeľu ako chlapi, lajblík, lenže zdobený rôznofarebnými pantličkami a na hlave klobúk s pierkom.

Ženy zase nosili sukne, spodný podolok, potom na sukniach ,, kabát“ čierny s vistom hore a košeľu s opleckami rancanými, v zime huňku a staršie ženy cifrovaný kožuch. Vydatá žena nosila čepiec a potom hustku. Dievky zase v nedeľu nosili ešte slávnostné party na hlave, neksôr len pri svadbách a pir slávnostiych. Ženy mali ešte aj belavý kabát, t. j. belasú sukňu, ktorú obliekali len na veľké sviatky.

Obyčaje

Zaujímavé sú svojrázne obyčaje ľudu. Najvýznamnejším dejiskom dediny, kde sa vyparádi a veselí. Je svadba. A myslavská svadba kedysi, ako najstarší rozprávajú, trvala až tri dni i viac dní a na nej sa zjedol celý vôl a vypilo sa okrem domáceho piva aj veľa pálenky. Nie bez príčiny sa vraví, kto robí svadbu ako by vyhorel. Pytačky a večierky, potom rukoviny predchádzali svadbu. Mladí, keď vyšli z kostola sa strieľalo a dievky ujúkali a spievali známu pieseň: ,, A z koscela vyšla jak ruža červená,…“

Pri svadbe hrala muzika pre mládež. Potom s mladou keď odchádzali z domova do domu mladoženícha, robila sa veľká brána s reťazami a mládenci sa preobliekli za cigánky a strigy. Počas svadby robili sa závody v behu. Kto bol prvý, dostal liter pálenky alebo rumu. Starosta mal jedličkum, na ktorej visela pálenka a pántličky a tancovalo sa so ženami- nevestami. Svatka zase upiekla velikánsky koláč a ten niesli dve, prípadne až štyri ženy na nosítkach. V dome mladoženícha boli zvláštne svadobné obrady: sviečkový tanec, družbovský a predávanie mladej. Zaujímavý bol zbojnícky tanec. Dievky niesli ladu so šatami so spevom a ženy zase periny a zahlávky od mladej ku mladému.

Celý pribeh myslavskej svadby bol predvedený po dôkladnom naštudovaní a nácviku uč. Hajasa, roku 1937 pri Maši za účasti veľa hostí. Bola svadba i nafilmovaná. Pri svadbe sa spievajú krásne svojrázne ľudové pesničky, hovoria sa hádanky, vtipy, sú tu rôzne staré zvyky, z ktorých už dnes zostalo len málo.

Ľudové obyčaje zase sú primknuté buď ku náboženskému, spoločenskému i hospodárskemu životu. Vianoce bez krojovaných jasličkárov skoro si nevedia ani predstaviť, podobnesmrtnú- čiernu nedeľu pred Veľkou nocou bez nosenia ,, smrtky“ menšími dievčatami so spevom, veľkú noc bez oblievačky mládencami, velijako popreobliekaných, rusadle- Turíce zase bez nosenia ,, májov“ na dvere a brány pred domy dievok- frajeriek, krstiny bez hostiny, spevu, pohreb bez smútočnej hostiny a podobne. Po skončení žatvy ktože by neniesol čím skôr veľký veniec z klasov domov? Vea je príležitostí a veľa je zvykov a obyčajov. Stálo by zato ich pozbierať ako cennú pamiatku na minulosť obce a jej dávny spoločenský život.