MOTEŠICE: Žrebčín Motešice

Motešickovci sú doložení ako majitelia Motešíc a neskorších dedín vyčlenených z ich územia od 13. stor. Svoje priezvisko si píšu v slovenskej alebo v maďarskej podobe: Motešický alias Majthényi. Majú svoj pôvod v starom slovanskom veľmožskom rode Diviackovcov ako jedna z jeho neskorších vetiev. Na príbuznosť Motešickovcov s Diviackovcami poukazuje ich rodový erb. Jeho základ tvorí modrý štít, so zelenou pažiťou a stromom, s medveďom prirodzenej farby, so strieborným polmesiacom a zlatou hviezdičkou.

Príslušníci rozvetvenej rodiny Motešických nadobudli najskôr majetky v Nitrianskej, Tekovskej a v Trenčianskej stolici, časom aj v Bratislavskej, Turčianskej, Mošovskej, Hontianskej a v iných stoliciach Uhorska. Keď Gregor Motešický alias Majthényi získal v r. 1434 od Žigmunda Luxemburského za vojenské zásluhy dedinu Podhradie (po maďarsky Kesselôkô, okr. Prievidza), začal rod od tohto času používať prítomok odvodený od uvedenej lokality, ktorý používajú aj Motesickovci z Motešíc.

Žrebčín Motešice

Motesickovci z Motešíc sa počítajú medzi starú trenčiansku stoličnú šľachtu. V 15. storočí sa niektorí z jej členov rodiny pridali na stranu husitského revolučného hnutia, v r. 1431-34 sa spomína ako jeho prívrženec Jakub z Motešíc Iný príslušník tohto rodu Benedikt z Motešíc bol v r. 1423 v službách Žigmunda Luxemburského ako zástupca Ctibora z Beckova veliteľom pevnosti Veselí na Morave a podžupanom Nitrianskej stolice. Rodinnými zväzkami, svadbami a kúpnopredajnými transakciami rozmnožili svoje rodové majetky v blízkom okolí svojho sídla i na Považí.

Takmer od 15. do 19. stor. mali majetkové diely v Rožňových Miticiach a Bošianskej Neporadzi, v Zemianskych a Rožňových Miticiach a v Trenčianskom Jastrabí. Na konci 17. stor. vyženil Pavol Motešický sobášom so Žofiou, neterou jágerského biskupa Petra zo Zomboru, polovicu košeckého panstva, ktorú spravoval zo tvojho sídla v Ladcoch. V II. pol. 19. stor. ho Tešickovci odpredali bankárovi Adolfovi Schenkovi, V 18. stor. sa spomínajú ako vlastníci časti Ducového (okr. Trnava j, v 18.-19. stor. Nozdrkoviec (dnes časť Trenčína), kde mali väčšiu kuriu, podobne v 18.- 19. st. mali dom v Trenčíne.

Vo vlastníctve Motešických nastali významnejšie zmeny v II. pol. 19, stor. V r. 1881 mal ich majetky v Motešiciach v zálohe gróf Július Zamojskí, potom sa stal vlastníkom tamojších majetkov gróf Oliver Seldern-Grosvin. Jeho syn Peter Seldern-Gosvin dal v r. 1923 časť pozemkov v Horných Motešiciach do prenájmu vojenskej správe na zriadenie žrebčína a nakoniec časť majetku predal veľkostatkárovi dr. Rudolfovi Siebenscheinovi.

Obec Motešice je zložená z pôvodne dvoch samostatných obcí Horné a Dolné Motešice, ku ktorým boli neskôr ďalej pridružené obce Peťovka a Petrova Lehota (neskôr samostatná obec).

Obec leží na úpätí dvoch vetiev Strážovských vrchov na najsevernejšom výbežku Nitrianskej pahorkatiny, čo je podoblasť Podunajskéj nížiny. Je to na rozhraní povodia Váhu a Nitry v údolí potoka Machnáč, k juhu sa jeho údolie rozširuje.