MORAVANY: Obec leží na západnom okraji okresu, 15 km západne od Michaloviec

Začiatkom 50. rokov v rámci prieskumu Východoslovenskej nížiny sa našli v polohe Ortáš kamenné nástroje z obdobia mladého paleolitu (40 000 - 8 000 rokov p.n.l.). Ďalší súbor štiepanej kamennej industrie bol získaný z viacerých polôh v obci a jej chotári až v roku 1996. Okrem potvrdenia prítomnosti človeka v oblasti Moravian už v staršej dobe kamennej časť nálezov možno datovať aj do obdobia mladšej a pozdnej doby kamennej - neolitu a eneolitu. 

Prvá písomná správa o Moravanoch je v listine z roku 1252, z ktorej sa dozvedáme, že vtedy patrili bratom Čižovi a Ďapalovi z rozvetveného rodu Bogatradvan, ktorí v tejto dedine aj bývali. Z obsahu listiny je zrejmé, že Moravany boli vo vlastníctve Bogatradvanovcov už v prvej polovici 13. storočia. Písomnosti od 13. do 17. storočia pravidelne uvádzajú názov dediny v tvare Morwa, čo bol jej maďarský názov, úradný názov. Nárečový slovenský názov Moraviany sa do písomností dostal až v 18. storočí. Jazykové tvary oboch názvov svedčia, že slovenský aj maďarský názov vznikli súčasne a nezávisle na sebe, pričom vyjadrili to, že sídlisko založili Moravania. Boli to nepochybne muži s vojensko - strážnymi povinnosťami v pohraničnom pásme, ktorých prijali tu a usadili arpádovskí králi okolo druhej polovice 11. storočia, prípadne v 12. storočí. 

O moravianskom kostole sú správy od 14. storočia. V 20. - 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Štefan. V polovici 15. storočia bola v dedine aj ďalšia sakrálna stavba, drevená kaplnka, ktorá stála na miestnom cintoríne. V uvádzanom kostole pôsobili katolícky farári do prelomu 16. - 17. storočia. Od začiatku 17. storočia tu bohoslužby slúžili evanjelickí reformovaní kazatelia a ojedinele aj kazateľ evanjelický augburského vyznania. Moravianske sídlisko malo v roku 1600 štrnásť obývaných poddaných domov, jednu -dve kúrie, kostol, faru a školu. 

Protihabsburské stavovské povstanie a morová epidémia začiatkom 18. storočia predstavovali značný regres vo vývoji dediny. Podľa záznamov z roku 1715 ostalo po týchto udalostiach v Moravianoch len 8 sedliackych domov. V priebehu 18. storočia sa však pomery postupne stabilizovali. V roku 1787 mali Moravany už 89 domov a žilo tu 676 obyvateľov. V 19. storočí sa Moravany stali súčasťou panstva rodiny Andrášiovcov. Dedina mala v tomto období výrazne poľnohospodársky charakter. Jej obyvatelia sa živili obrábaním pôdy a pestovaním rôzných poľnohospodárskych plodín. 

V roku 1814 uskotočnili rozsiahlu stavebnú úpravu kostola, ktorý bol v roku 1761 opätovne vrátený katolíkom a zasvätený sv. Štefanovi. V roku 1856 postavili v dedine nový evanjelický reformovaný kostol (kalvínsky). Zo zachovaných správ vyplýva, že v roku 1830 v dedine existovala už aj kalvínska škola. V roku 1900 žilo v Moravianoch 881 obyvateľov. Na frontoch prvej svetovej vojny bojovala značna časť mužskej populácie dediny. Medzi jej obeťami bolo aj 15 obyvateľov Moravian. Povojnová hospodárska kríza priniesla značnú nezamestnanosť a biedu, ktoré viedli ľudí k masovému ekonomickému vysťahovalectvu. Prevažná väčšina vysťahovalcov sa po čase vrátila späť do rodnej dediny, aby tu pokračovala vo svojom predchádzajúcom zamestnaní i spôsobe života. Boli však aj takí, ktorí ostali žiť v zámorí natrvalo. Prvá Československá republika priniesla tejto zemplínskej dedine aj nový oficiálny názov Muroviany ( od roku 1920) a neskôr Moraviany ( od roku 1927). Dedina si naďalej zachovávala výrazný poľnohospodársky charakter.

Kultúrny a spoločenský život dediny v tomto období bol sústredený okolo dvoch miestnych škôl: katolíckej a kalvínskej. Školy sa okrem pedagogickej činnosti venovali aj rôznym kultúrnym aktivitám, ktorými pripomínali žiakom, ale aj miestnemu obyvateľstvu dôležité cirkevné a štátne sviatky. Obe školy spoločne pripravovali každoročne napríklad oslavy 28. októbra - vyhlásenie prvej Československe republiky, 7. marca si pripomínali narodeniny T.G. Masaryka, 3. máj zase venovali 

Výraznejšie vojnové udalosti zasiahli do života Moravian v lete 1944, kedy sa s približujúcim frontom dedina začala zapĺňať nemeckými vojakmi a technikou, pretože ustupujúce nemecké vojská si tu zriadili dočasnú opravovňu automobilovej techniky. Priame bojové akcie, sprevádzané streľbou, horiacimi domami a stodolami zažili Moravanci 30. novembra 1944, kedy do dediny prišlo postupujúce ruské vojsko. Ruskí vojaci ostali v dedine až do januára 1945, kedy sa im podarilo prelomiť frontovú líniu v oblasti Dargovských vrchov.