MLYNKY: V roku 1594 odkúpili ťažiari medenú baňu na Knole.

Obec Mlynky vznikla spojením baníckych osád : Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Rakovec a Sykavka. V baniach chotára sa ťažila železná a medená ruda. Začiatkom 19. Storočia postavili podnikatelia Leopold a Samuel Palcmanovci v Palcmanskej Maši vysokú pec a hámre. V roku 1843 predali podnik Coburgovcom. Mlynky boli do roku 1960 osadou Spišskej Novej Vsi. Významná baňa bola na Bielych Vodách. Samostatný banský závod pracoval na Mlynkoch až do roku 1963. V roku 1966 sa banské podnikanie v obci ukončilo.

Na dávne baníctvo v lokalite Mlynky, Biele Vody, Havrania Dolina upozorňujú náleziská veľmi starej škváry .Na Knole sa nachádzali štôlne otvorené ešte pred tatárskym vpádom, ktoré viedli k strieborným a medeným žilám. Dá sa takmer s istotou predpokladať, že získavanie medi a železa sa dialo na ložiskových výskytoch v Mlynkách.

V minulosti sa žily v tejto oblasti ťažili samostatne a to ako rudy železa a rudy medi. Táto oblasť patrila Spišskej Novej Vsi a odtiaľ pochádzali aj vo väčšine ťažiari, takže história ťažby je spätá s týmto mestom a čiastočne aj s históriou baníctva Dobšinej.

V kolektívnom privilégiu vydanom Štefanom V 27.11.1371 spišskí Sási dostali právo hľadať a dobývať rudy. Kráľovské privilégia svedčia o tom, že v tej dobe banícke podnikanie malo dobrú úroveň. Významným rajónom boli Mlynky, kde vodná energie, rudné náleziská medenej a železnej rudy, ako aj dostatok dreva umožňovali priame zhutňovanie v hutníckych zariadeniach, postavených v údolí Hnilca. V najstarších časoch sa tak medené ako aj železné rudy spracovávali v primitívnych peciach, o čom svedčia početné odvaly trosiek týchto rúd. Železné rudy /limonitové klobúky/ sa tu ťažili z povrchových východzov rudných ložísk a spracovávali na mieste vyťaženia už v stredoveku.

Roku pána 1408 cirkevný snem kláštora sv. Jána Krstiteľa z Jasova oznamuje pre všetkých verných kresťanov, ako aj súčasných a budúcich obyvateľov, že čo sa týka pochybnosti okolo baní na železo, vo vrchu medzi riečkami Dobšinský potok a Hnilec existujú nielen akési chatrče obyvateľov, ale aj domy, ktoré sa všeobecne nazývajú hámre, umiestnené v doline Hnilca…. Ťažiari zo Spišskej Novej Vsi a Dobšinej na brehoch rieky Hnilec postavili železné hámre na miestach, kde neskôr stáli dobšinské a paltzmannove huty a hámre.

Vzostup baníctva v 16. storočí podnietilo panovnícke povolenie z roku 1523. ktorým sa dáva sloboda dobývať rudy, najmä zlato, striebro a meď. Bolo povolené o.i. povolávať baníkov z cudziny, starým a novým baníkom zachovávať staré výhody.