MEDZANY: V roku 1925 bol v Medzanoch založený Dobrovoľný hasičský zbor.

História Medzian sa začína v stredoveku, prvýkrát doložená ako Megye-potoka (1248), neskôr Megepathaka (1439), patrila kráľovi a Šarišskému hradu.

Prvá písomná správa o Medzanoch pochádza z roku 1230. Kráľ Bela IV. listinou potvrdil, že výmenou za tri štvrtiny desiatku odvádzaný tunajšími poddanými Jágerskému biskupovi Lambertovi, daruje mu pozemkové majetky v obci, ktoré patrili do hradného panstva Šariš. Medzany vystupujú v tejto listine pod názvom „de nostris possessionibus…Megepotok.“ Listina nás nepriamo informuje o existencii kostola a fary v obci, keď štvrtinu desiatku dostával naďalej miestny farár.

Názov obce pochádza od slovenského slova medza vo význame hranice nejakého územia, alebo medzi územiami dvoch alebo viacerých administratívnych celkov. Názov obce je v písomných materiáloch z 13. -14 storočia zväčša rozšírený o maďarské slovo patak (potok). Maďarský názov obce Megepataka patrí k názvom starobylých slovenských dedín (napr. Ostrovany – Ostropataka, Ploské – Lapispataka) odvodených od podvodných slovenských názvov. Medzany vystupovali pod názvami Mege, Megye, Megepathaka, Megyepathak, Medgye.

Do roku 1439 boli Medzany (Megepathaka) vlastníctvom kráľa a súčasťou hradného panstva Šariš. Hrad Šariš je jeden z najstarších hradov na Slovensku. Dnes tvorí charakteristickú panorámu nielen obci Medzany, ale mohutnosťou hradného kopca celému okoliu V písomných prameňoch sa prvýkrát uvádza pod menom Sarus v roku 1217. Jeho predchodcom bolo slovanské hradisko. Osídlenie hradného kopca však siaha až do praveku.

Podľa publikácie P. Smatanu bol juhozápadne od Šariša hrad. Pôvodne mal hrad i obec to isté meno. Neobývané územie dostali v roku 1230 do majetku johaniti, ktorí krátko po svojom príchode vystavali hrad. Medzanský hrad dosiahol najväčší rozkvet okolo roku 1280. Hrad zanikol pravdepodobne v 15. storočí po vnútropolitických bojoch.

V roku 1600 sa v Medzanoch (Megye) uvádza 42 poddanských domov. V obci nestála zemianska kúria a obec mala len poddanské obyvateľstvo, ktoré sa venovalo poľnohospodárstvu. Poľnohospodárstvo bolo založené na princípe trojpoľného hospodárenia. Polia sa obrábali hlavne pomocou kráv a volov, siala sa prevažne ráž, ovos a pšenica. Pestovali sa strukoviny, mak, kapusta, pohánka a neskoršie zemiaky. Na výrobu plátna sa pestovalo konope, z jeho semien sa lisoval olej, používaný cez pôst namiesto masti.

V roku 1900 (15 september) sa v roľníckej rodine v Medzanoch narodil Jozef Tomášik, spisovateľ a učiteľ. Je považovaný za predstaviteľa slovenskej proletárskej poézie, písal aj pod pseudonímom Dumín. Napísal Chlapec a husle (1927), Otvorené okná (1944), Spevy novej doby (1963) a Červená sedma (1964).

V rokoch 1918-1938 sa z obce vysťahovalo 13 občanov za prácou, hlavne do Ameriky. Reemigranti prinášali do obce nielen iný spôsob života, ale niekedy aj iné náboženstvo. Tak tomu bolo v prípade Českobratskej jednoty. Jej rozširovateľom bol reemigrant Andrej Zrivka, pôvodne kajčír a Vacek.