MALÉ KRŠTEŇANY: Zo šlachtických vlastníkov častí obce sú známe rody: Ostrožie, Forgáč, Dóczi a Simoni.

Ako uvádza farská kronika "HISTORIA DOMUS" písaná od roku 1800, tak už v roku 1255 bola na mieste dnešného kostola kaplnka, kde chodili kňazi a biskupi krstiť deti pastierov.

Preto obecné zastupiteľstvo prijalo fakt, že rok 1255 bude rokom vzniku našej obce a teda prvej písomnej zmienky. Od slova krst môže byť vraj aj pravdepodobne odvodený názov - KRŠTEŇANY, nakoľko názov obce nieje doteraz objasnený.

31. augusta 1271 podpísal uhorský kráľ Štefan V. listinu, ktorou potvrdzuje nitrianskemu biskupstvu i vlastníctvo majetkov v Malých Kršteňanoch. Od 14.storočia sa obec uvádza ako majetok patriaci hradu Veľké Uherce a takisto ako majetok už spomínaného Nitrianskeho biskupstva až do 19. storočia.

V roku 1310 pri pustošení vojsk Matúša Čáka bolo 50 rodín (približne 250 ľudí) nútených rozobrať svoje drevené domy a odsťahovať sa na jeho panstvá do okolia Bánoviec nad Bebravou. V rokoch 1682 – 1683 obec zasiahli pustošivé vpády tureckých vojsk.

Prvá správa o farnosti pochádza z roku 1332. Až do roku 1767 patrila k farnosti aj filiálka Synan (dnes Šimonovany). Podľa údajov z týchto rokov bol malokršteniansky kostol zasvätený Kráľovnej anjelov, dnes je zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1776 prešla obec z rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy pod novovytvorenú Banskobystrickú diecézu. Vznik banskobystrického biskupstva schválil pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium Principum, na podnet cisárovnej Márie Terézie. V roku 1798 zničil požiar vtedajšiu faru.