MÁLAŠ: Arma - ruina renesančného kaštieľa

Obec sa prvýkrát spomína r. 1156 ako Malos a patrila ostrihomskému arcidianokátu.

Pred r. 1277 mal tu svoje majetky aj župný hrad Hont, ale neskôr boli jeho majetky rozdelené. Kráľ Ladislav IV. daroval r. 1277 ostrihomskému prepoštovi dve jutra pôdy a málašské panstva Hontu, ktoré neskôr pripadli ostrihomskej kapitule.

R. 1274 je obec zapísaná ako Malas a Malos, r. 1286 ako Malws: Adorján Málasi r. 1290 vymenil s ostrihomskou kapitulou svoje štyri jutrá zeme v Kýri za iné v Málaši. Koncom 13, a začiatkom 14. stor. sa tu spomínajú tri lokality podobného názvu: r. 1297 Kydymalusy, r. 1303 Puszta Malas (aj Malus a Malas) a r. 1327 Mendscenthmalasa. Prvá lokalita bola majetkom ostrihomskej kapituly, ďalšie dve patrili zemanom.

R. 1321 kráľ Karol Róbert obec daroval županovi Jurajovi. Kým v listine sa spomína ako Malas, pápežskí vyberači daní ju do súpisu zapísali ako Malus. R. 1322 sa v spore medzi slúžnym Štefanom synom Tomáša a županom Bochovom spomína v podobe Bevd de Malas. R. 1333 tu malo svoje majetkové podiely aj jágerské arcibiskupstvo. R. 1323 synovi Hochloua komesovi Jurajovi Tapolcsányimu daroval obec Málaš kráľ Karol Róbert, lebo po smrti Matúša Čáka Juraj sľúbil kráľovi vernosť a otvoril mu brány hradu Levice.

Tak komes získal štedrú donáciu na obec Málaš. V 14. stor. sa obec spomína pod rôznymi menami, raz ako Bydy, inokedy ako Bewd a aj Bydy Malas. R. 1343 sa obec spomína aj v stavovskej dohode medzi synmi župana Juraja a deťmi jeho súrodenca, ale predtým tu nachádzame ako zemepánov Poborovcov (z Gyórôdu). Prvým obyvateľmi obce boli Slováci, ktorými obec dosídlil kráľ Ladislav Veľký a neskôr aj kráľ Žigmund. Ale títo Slováci v dôsledku morovej nákazy neskôr vymreli a obec bola v 18. stor. dosídlená Maďarmi.