MAKOV: Z historických prameňov

....v roku 1521 utekali pred Tatármi cez Biele Karpaty maďarské rodiny a zastavili sa pri hrebeni Javorníka, tam kde sa hrebeň na troje delí. A tu zaznelo heslo: "Megalj!" - čo znamená toľko ako: "Stoj!" Jedna časť týchto uprchlíkov ostala na tom mieste, ktoré ešte i dnes sa volá "Magali" a ktorej rodiny potomci ešte i dnes žijú.

Druhé dve rodiny - tiež uprchlíkov - šľachtického pôvodu "Pápay" a "Lábay" sa usadili: jedna - Papajovci - pod hrebeňom ku Kysučnému, druhá - Labajovci - pod hrebeňom ku Semetešu siahajúcemu u vody "Čierna".

Tieto dve šľachtické rodiny dorazili s celým dvorom: so služobníctvom, zamestnancami a tiež so zbrojnošmi. Týchto zbrojnošov usadili oproti smeru, zkadiaľ prišli. To boli "šipostrelci", maďarski  "jász-ujász", z čoho dostali meno "Jásovia-Jaši"... Na inom mieste usadili tieto šľachtické rodiny svojich koniarov (kočišov, paholkov), ktorí sa po maďarsky menujú "lovászi" a tak nájdeme tam ešte i dnes nižných a vyšných "Lovásov".

Nemôžeme však prednosť dať týmto novým kopaničiarom, žeby oni boli snáď prvší obyvatelia týchto vrchov, lebo vieme, že tu už jestvoval "praotec Slovák" - "Kysučan", ale i mimo tohto tu od neurčitej doby jestvovali slovenské rodiny: Trebuli, Jantoši, Beloni, Greguši, Bajcari, Fabšíci, Dudloši, Karafi .....Slovenské rodiny museli byť vtedy v prevahe, lebo by ináč maďarské rodiny neboli mohli tak do rýdzo slovenského živlu vliať.

Začiatkom XV. storočia (podľa pánskeho archívu v Podhradí), boli oddeľované alebo vymerované územia medzi Považím a Kysucou a hrebeňom Javorníka, kde týchto ľudí tam prvý raz našli, pravda už čo čistých Slovákov. Títo nevedeli dať vývod, kedy a odkiaľ tam došli. Styky mali so susednou veľmi starou moravskou obcou "Veľké Karlovice", kde boli aj krstení a sobášení.

Táto osada bola do tejto doby bezmenná. Názvy mali len jednotlivé dvory - pľace. Obyvatelia ale označovali osadu túto menom "Nová dedina". Toto pomenovanie však dlho netrvalo a osada dostala meno "Makov", čo značí "makovec - vrchol", zato, že títo osadníci bývali na najvyššom vrchole kysuckého územia - teda makovcu...

Zdroj: Pamätná kniha Makov, str. 6 -7. (V článku je použitý autentický pravopis.)