MAJEROVCE: Od polovice 13. stor. Vladárovci - patrili medzi najvýznamnejšie turčianske rody

Mgr. Ján Sarváš

Počet obyvateľov:  455

Rozloha: 354 ha

Prvá písomná zmienka: je z roku 1363

Poloha obce: obec leží na západnej terase Ondavy, na severnom okraji Východoslovenskej nížiny (fauna a flóra)

Nadmorská výška: 135 m

Prvá písomná zmienka o Majerovciach (villis Morfaulua) pochádza z roku 1363, kedy šľachtici z Rozhanoviec rozdelili dediny pánstva Čičva, ku ktorému patrila aj táto dedina. Deľbu potvrdil palatín a z rozsahu listiny vyplýva, že tunajšie sídlisko existovalo už pred rokom 1363.

V uvedenej listine sa vyskytuje pod maďarským názvom, typickým pre dediny zemianskeho pôvodu. Maďarizovaný názov obce Maiorocz, odvodený od slovenského názvu Majorovce. Názov obce Mojorovce korení v latinskom slove maior - väčší, ktoré bolo prezývkou tunajšieho šoltýsa.

Majorovce aj v 14.-16. stor. zostali majetkovou súčasťou panstva Čičva. Ešte v prvej polovici 16. stor. patrili šíachticom z Rozhanoviec. V 17. stor. patrili - Nádašdyovcom, Ňáryovcom, Esterházyovcom, Drugetovcom a rodine Vladárovcom.

V 15.storočí tu hospodarilo asi desať sedliackych domácnosti.  Asi od roku 1550 sa v chotári obce pestoval vinič. Existencia vinohradníctva je písomne doložená od roku 1560. Vinársku produkciu, ktorá tu dosahovala svoj vrchol koncom 16. stor. potvrdzujú desiatkové registre Zemplínskej župy.

V roku 1831 vypuklo známe východoslovenské sedliacke povstanie, ktoré v Zemplíne zachvátilo najmä trebišovsko-žipovskú a vranovsko-zamutovskú oblasť. V samotných Majerovciach nie sú známe protifeudálne vystúpenia miestnych sedliakov.

Od polovice 13. stor. Vladárovci - patrili medzi najvýznamnejšie turčianske rody. Najvýznamnejší z rodu je Ján, ktorý bol v roku 1364 turčianskym podžupanom a v roku 1372 správcom Sklabinského hradu. Za zakladateľa rodu zemplínskej vetvy Vladárovcov je považovaný Imrich, ktorý bol dvakrát ženatý.

História obyvateľstva: Obyvatelia sa zaoberajú poľnohospodárstvom. Asi od roku 1550 sa v chotári obce pestoval vinič. V 16. storočí vinárska produkcia dosiahla svoj vrchol. V obci je zachovalá klasicistická zemepánska kúria z roku 1824.