LÚČKY: Okolité lesy poskytovali dobrú základňu pre drevorubačstvo.

Ferdinand Debnarik

V 11. storočí bolo celé územie Slovenska začlenené do uhorského štátu. Liptov patril do Zvolenského komitátu, ale z hľadiska cirkevnej organizácie do hontianskeho archidiakonátu. V prvej pol. 13. stor. bol na strategickom mieste na vrchu Sestrč vybudovaný hrad Liptov, o ktorom je prvá písomná zmienka z r. 1262. Spočiatku mal predovšetkým vojenskú funkciu, pretože bol strážnym hradom nad starou cestou vedúcou Lúčanskou dolinou cez Staré vráta na Oravu a do Poľska. Vybudovanie hradu Liptov prispelo aj k procesu ďalšieho osídľovania a dosídľovania okolia. V pôvodnom teplianskom chotári (dnešná Liptovská Teplá) vznikla aj obec Lúčky. Prvá písomná zmienka o Lúčkach je z r.1287 v predikáte Dionýza z Lúčok (Dionisius de Luchk). O existencii Lúčok sa neskôr dozvedáme v súvislosti s ponosami obyvateľov, ktorí sa museli zúčastňovať na opevňovacích prácach na hrade Liptov. 

Keď sa v r. 1474 zmocnil hradu Matej Korvín, dal ho zbúrať a jeho panstvo prešlo pod správu hradu Likava. 

Okolo r. 1550 sa v Lúčkach, podobne ako v iných horských dedinách, usadili valašské rodiny, ktoré tam dal priviesť vtedajší zemepán, aby boli využité aj pasienky a hole. V tom čase bolo v Lúčkach evidovaných 8 usadlostí. 

V r. 1600 bolo v Lúčkach obývaných 17 sedliackych domov a bol tu aj mlyn. Podľa urbára z r. 1770 bolo v Lúčkach 75 domácností s 3/8 poddanským gruntom a lúkami na 3 koscov. 
V písomnostiach z konca 18. stor. sú zaznamenané tieto priezviská obyvateľov Lúčok: Zachar, Čupaňa, Pavelka, Šavrnoch, Kováč, Jandura, Murín, Ševc, Ulik, Bobček, Baďo, Slivka, Pecho, Masár, Dúbravec, Fliega, Pšenko, Bursa, Mráz, Buzák, Brčík, Salák, Mrva, Černák, Strnisko, Veseliak, Fula, Halička, Michal, Húšťava, Pažítka, Drobúl, Hrbček, Vrzgula. 

Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia Lúčok zaoberali pastierstvom a salašníctvom, čo sa prejavilo aj v obecnom znaku. Na odtlačku pečatidla, ktoré sa zachovalo na písomnosti z r. 1766 s kruhopisom + Sigil. Pagi Lvczka + (Sigillum pagi Lučka) je motív: baran v kroví. 
Okolité lesy poskytovali dobrú základňu pre drevorubačstvo a s ním súvisiace pltníctvo. Stretávame sa tu aj s výrobou šindľov, dreveného riadu, ako aj s domáckou výrobou plátna a súkna. 

Po zrušení poddanstva v r. 1848 prešla do vlastníctva poddaných urbárska pôda (extravilán a intravilán urbárskych usadlostí). K majetkoprávnemu usporiadaniu pôdohospodárskych pomerov v Lúčkach došlo až 30. marca 1885 formou zmluvy medzi panstvom Likava a bývalými poddanými. Celková výmera pôdneho fondu r. 1895 činila 4064 katastrálnych jutár (1 katastrálne jutro - 0,58 ha). Z tohto množstva poľnohospodárska pôda predstavovala 1989 a lesná pôda 2075 katastrálnych jutár. Z poľnohospodárskej pôdy tvorila orná pôda 19 %, lúky 36 % a pasienky 45 %. V tom čase bolo v obci 163 hospodárstiev. 

V r. 1900 bolo v obci 531 ekonomicky činných obyvateľov, z nich bolo 54 % výlučne činných v poľnohospodárstve. Vlastníkov pôdy bolo 162. 

So začiatkom chovu včiel sa stretávame koncom 18. stor., na konci 19. stor. bolo v Lúčkach 62 včelstiev. 

Život v obci

Od šesťdesiatych rokov 19. stor., keď sa v Liptovskej župe začala propagačná akcia pestovania ovocných stromov, začali aj v Lúčkach pribúdať ovocné stromy a kry a koncom 19. stor. ich v obci bolo 1021 ks. 

Po vydaní živnostenského poriadku r. 1872 a priemyselného zákona 1884, nastáva rozvoj remeselných a obchodných živností. V r. 1885 Jakub Hiller zriadil v obci pohostinstvo, Bernard Hercz v r. 1887 pekárstvo, Izaiáš Piczel si v r. 1886 zriadil obchod s plátnom, Izidor Singer obchod s miešaným tovarom a Ján Plávka dostal koncesiu ako fiakrista.