LOKCA: Biela Orava spájajúca sa s Hruštínkou vytvára tvar lakťa.

Meno obce sa odvodzuje od rieky Hruštínky, ktorá preteká cez obec, a ktorá sa pôvodne volala Lokčou (lokáč – mláka, bahno, močiar; lokačia, lokčia voda – potok s bahnitými brehmi). Lokčia dedina je osada vzniknutá na lokáčoch, na mlákach, močiaroch. Podľa iných zdrojov Lokca pochádza od slova „lakeť“, lebo Biela Orava spájajúca sa s Hruštínkou vytvára tvar lakťa.

Lokca je najstaršou obcou oravského Zamaguria. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1552, kedy sa spomína ako Lokza s 8 portami (usadlosťami). K tomu je poznamenané, že sú to valasi, ktorí neboli zdanení. Neskôr sa počet port menil. Tieto ustavičné zmeny v počte obsadených usadlostí vyvolávala fluktuácia počtu obyvateľstva, spôsobená menlivosťou pracovných pomerov a výkyvmi v úrodnosti pôdy v dôsledku primitívneho obrábania a drsného podnebia. Osada nebola veľká, bolo v nej len 25 sedliackych domov; gazdovských domácností na zdanenie, okrem chudobných želiarov bez pôdy.

Neprestajný vojnový stav a drancovanie počas protihabsburských stavovských povstaní viedlo k ďalšiemu úbytku obyvateľstva. V roku 1604 bolo v Lokci 13 domov, z nich 3 opustené. V roku 1608 ostávajú v Lokci na zdanenie 3 sedliacke domy. Vo vizitácií E. Lányiho v roku 1611 mala Lokca faru a drevený kostol.V roku 1615 sa Lokci prenecháva hoľa „pol Minčzowa a Pilsko“, v roku 1619 má okrem šoltýstva 9 sedliackych usadlostí.

V roku 1624 sa spomína časť hruštínskeho chotára nad potokom Lokcou. V rokoch 1624-1626 bolo na šoltýskych a sedliackych roliach osevnej plochy na 700 lukien zrna, lúk na 410 vozov sena, žilo tu 41 rodín (asi 210 ľudí). Šoltýsi : Krištof Lokczanski, Gašpar Furanda, Michal Kossovecz. Meno Furanda sa zachovalo v pomenovaní Furandovej hole.

Lokčania pod vplyvom protireformačného hnutia, v ktorom značnú úlohu mala rodina Lokčianských, začali obracať na katolícku vieru; v roku 1665 si postavili murovaný kostol a starý predali Babíncom. V roku 1672-1676 rodina Lokčianskych s rodinou Klinovskych dostala armáles a spoločný címer od kráľa Leopolda I. „za horlenie pre katolícke náboženstvo“. Armáles bol publikovaný v Oravskej stolici r. 1676. V roku 1683 počas litovskej vojny a v dobe požiarov došlo k zničeniu listinných dokumentov šoltýsov. V tom čase zhoreli aj armálne listiny šľachtickej rodiny Lokčianskych vo farskom kostole, keď litovské vojská vpadli do tejto stolice a tiahli oslobodiť Viedeň z tureckého obkľúčenia.

Lokca sa na konci 16. storočia stala východiskom ďalšej kolonizácie a bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti.