LIVOV: Počas 2. svetovej vojny pôsobili v chotári viaceré partizánske skupiny

Jaroslav Votruba

Obec je doložená z roku 1600 ako Lyuo, neskôr ako Liwo (1636), Liwowf (1773), Liwow (1786), Livo (1920), Livov (1965); po maďarsky Livó, Kavicsos.

Patrila panstvu Hertník, v 19. storočí Anhaltovi, od roku 1912 bol majite­ľom veľkostatku erár. V chotári boli rozsiahle lesy. V 17. storočí tu pracovala skláreň, od 18. storočia vodné píly. V roku 1787 mala obec 32 domov a 259 obyvateľov, v roku 1828 mala 83 domov a 632 obyvateľov. Vyrábali šindle, korytá a stavebné trámy, predávali dosky. Chovali ovce a kozy.

Za I. ČSR pracovala väčšina v lesoch a na pílach. Počas 2. svetovej vojny pôsobili v chotári viaceré partizánske skupiny. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľov bola zamestnaná v lesnom hospodárstve a priemyselných podnikoch v Bardejove a Kružlovskej Hute.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť