LIPTOVSKÉ REVÚCE: Kráľovské majetky v Liptove spravoval začiatkom 14. storočia župan Donč.


Roku 1233 kráľ Ondrej II. daroval Hudkovi, ktorý mu verne slúžil od detstva, pole v rozsahu 3 popluží, vyčlenené z kráľovského majetku Revúca. Išlo o roľnícky využívaný majetok. Z toho vyplýva, že na kráľovskom majetku už pred rokom 1233 bolo sídlisko, ktorého obyvatelia dovtedy obrábali aj spomínané pole.

Po Hudkovi zdedil onen majetok príbuzný Miloslav a jeho synovia Ladisalv a Dominik. Im v roku 1271 kráľ Štefan V. ponechal vlastníctvo revúckeho majetku.

oku 1274 podarilo sa im zväčšiť rozsah majetku o les ležiaci západne od riečky Revúca. Užívanie lesa (drevo na domy a palivo, pastva pre dobytok) im povolil kráľ Ladislav IV. Je pravdepodobné, že zemianski vlastníci revúckeho majetku tu mali vlastné obydlia, čím vznikla zemianska osada Revúca.

Názov dostala podľa staršieho názvu územia, ktorý bol prevzatý z názvu potoka Revúca. Názov potoka zachytil jeho charakteristický hrmot, rev, najmä v hornej, sklanatej a prudkej časti alebo v čase rozvodnenia. V roku 1288 Ladislav, Dominik a ich synovia predali revúcky majetok Ivčovi (Ivche) a Ďurkovi (Gurke) za 40 hrivien striebra (asi 9 kg). Predaj potvrdil turčiansky prepošt.

V listine sa uvádza, že predávaný majetok ležal v susedstve majetku Gočal a majetku synov Bočka. Noví vlastníci sa v prvých desaťročiach 14.storočia stretli so značnými prekážkami pre držbe a užívaní tohoto majetku. Súviseli s usadením sa Nemcov v susediacom Ružomberku, ktorý postavili v susedstve tohoto majetku.

V roku 1325 župan Donč dal zemanom za ich revúcky majetok Vyšný Kubín. Výmena sa však úplne neuskutočnila, lebo ešte roku 1339 prebiehal spor medzi županom Dončom a zemanom Meškom s príbuznými o revúcky majetok, ležiaci po oboch brehoch potoka Revúca. Napokon kráľ Ľudovít I. v r. 1355 potvrdil výmenu revúckeho majetku za vyšnokubínsky, čím sa revúcky majetok aj právne definitívne dostal do vlastníctva kráľa, ktorý ho mohol opäť darovať.Napriek uvedeným poznatkom o zemianskej časti revúckeho majetku nemožno presnejšie zistiť jeho polohu v doline potoka Revúca. Niet pochýb, že ležal v dolnej, prípadne strednej časti Revúckej doliny.

Na tomto majetku jestvovala predpokladaná zemianska osada v čase po roku 1233 do 2.-3. desaťročia 14. storočia. V dolnej časti Revúckej doliny nepochybne jestvovala dedina už pred 13. storočím.
O jej trvaní v 13. storočí sú iba nepriame správy a dôkazy. Keď v roku 1233 Ondrej II. daroval Hudkovi 3 poplužia revúckeho poľa na ďaľšie roľnícke využívanie, bolo toto pole vyčlenené z chotára staršej dediny, ktorou mohla byť iba Revúca. Keď v 3. tretine 13. storočia postavili kostol Všechsvätých mimo sídliska, v poli medzi dedinami, už predtým museli jestvovať východne i západne od neho dediny, lebo kostol mal byť spoločný pre ich obyvateľov.

Najbližšou východne ležiacou dedinou bola dokázateľne Liptovská Štiavnica, najbližšou západne ležiacou mohla byť iba Revúca.













