LIPTOVSKÁ TEPLÁ: Chotár pôvodnej Teplej patril medzi obrovské domíniá, akými boli v Liptove napríklad Uhorská Ves či Paludza.

Na veľkom území kráľovského domínia Teplej v priebehu 13. a 14. storočia teda vzniklo niekoľko dedín: Kalameny, Turík, Bešeňová (Marcelová), Potok, Ivachnová, Lazy, Madočany a Lúčky. Rozvinutosť Teplej už na začiatku 13. storočia dokazuje aj existencia tunajšieho kostola svätého Filipa, vodného mlyna či kvalitnej školy už v polovici 16. storočia.

Do začiatku 16. storočia bola Liptovská Teplá súčasťou majetkov hradného panstva Likava. Povinnosťou tunajších obyvateľov bolo ročne platiť panstvu 22 zlatých dane. Počas pôstu dodávali 50 haringov a pol gbela konopného semena na olej. Na Veľkú noc boli povinní odovzdať jahňa a 50 vajec. Na Michala zase 60 gbelov raži, jačmeňa a ovsa a 8 vykŕmených kohútov (kapúnov). Na Vianoce museli odovzdať 8 gbelov chmeľu a jedného zajaca. V rámci poddanských robôt museli obrobiť panskú lúku, pole a záhrady, či doviesť na Likavský hrad 9 vozov palivového dreva, vypraviť 3 povozy po soľ do Poľska, vykŕmiť pre panskú kuchyňu dva bravy. Povinnosťou Teplanov bolo v tomto období aj udržiavať a čistiť priekopy pod hradom, ale aj dovážať víno do panských pivníc.1/

V roku 1536 podľa daňových súpisov stálo v Teplej 13 usadlostí. Neskôr sa osada vyľudnila, pretože v roku 1549 sa v súpise uvádza len 7 usadlostí a v roku 1596 boli Teplania zdanení len od 5 aj pol usadlosti. V polovici 16. storočia opustené sedliacke usadlosti zabrali noví zemepáni Horvátovci a zriadili na nich majer. Tento sa v roku 1557 rozkladal na pôvodných šiestich usadlostiach. Majer riadil zemepánom ustanovený správca – provizor. Týmto činom postupne stúpal počet želiarov pracujúcich na majeri. Zatiaľ čo v rokoch 1536 a 1549 boli v Teplej len dve domácnosti želiarov, v roku 1596 ich už bolo 18. V roku 1600 už v Liptovskej Teplej stálo 34 poddanských domov, jedna kúria zemanov Horvátovcov z Végly, mlyn, kostol, fara a škola. 2/

Madočany vznikli na podnet zemana Madača niekedy v polovici 13. storočia, ktorý zomrel niekedy po roku 1326. Madač bol predkom zemianskej rodiny Madočianskovcov (Madočányi) z Madočian. Nie je známe v akom príbuzenskom vzťahu boli Madač a neskorší vlastník Madočian – Domen. Ján Beňko ho vo svojej práci považuje za Madačovho syna, A. Húščava odvolávajúc sa na staršiu prácu S. Horvátha, ho považuje za potomka Sybura, predka rodu Turanskovcov z Turíka a Komjatnej. Podľa posledných výskumov treba dať za pravdu Beňkovi a za Madačovho syna môžeme označiť s veľkou pravdepodobnosťou Domena (Dominika). Rodina potomkov Domena vlastnila Madočany v 14. storočí. Z nich sa negatívne preslávil Ján zvaný Literát, ktorý bol v roku 1390 upálený po obvinení z falšovania kráľovských listín. Zároveň mu bol skonfiškovaný majetok. Časť jeho majetku daroval kráľ Žigmund v roku 1390 zemanom zo Šoldova (zaniknutá dedina medzi Štrbou a Važcom) a časť majetku vrátil v roku 1412 príbuzným Jána z Madočian. V priebehu 15. a 16. storočia zemania z Madočian väčšinu majetku predali zemanom Kubíniovcom z Kubína. Na konci 16. storočia stáli v Madočanoch 4 zemianske kúrie Madočianskovcov a Kubíniovcov. Zemianske polia obrábali tunajší želiari. V roku 1600 tu stálo deväť želiarskych domov.3/

AUTORI: PhDr. Peter Vítek – Mgr. Miroslav Martinický