LIPOVEC: Obec na úseku životného prostredia v rámci samosprávnej pôsobnosti zabezpečuje ochranu životného prostredia.

Na pravom brehu rieky Váh existoval Lipovec azda už v polovici 13.- steho storočia, písomne bol však doložený až v roku 1374 ako Turčianska osada. Pomenovanie osady malo približne názvy ako Lippouch, Lipowcz, Lipolcz, Lipócz a následne v slovenskom tvare Lipovec.

Podľa jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave, meno osady bolo odvodené od lesného porastu líp, ktoré sa v chotári vtedajšej osady nachádzali v hojnom počte.

Niekedy pred rokom 1374 staršia osada Lipovec prešla zo starého slovenského zvykového práva na nemecké dedinské dedičské richtárstvo, ktoré získal žilinský mešťan Wylus, pôvodom Nemec.

Ten dedičné richtárstvo dediny Lipovec, ktorá v tom čase patrila už kráľovi predal zemanom. Kedže títo mu nezaplatili dohodnutú sumu, sťažoval sa na nich u panovníka Ľudovíta I.

Ľudovít I., uhorský a poľský kráľ listinou datovanou 19. júla 1374 na hrade Ľupča pri Zvolene oznamuje zemanovi Pavlovi, synovi Košúta z Košút a Petrovi nazývanému Šovár zo Svetej Mary, Socoviec, že sa na nich sťažoval Wylus zo Žiliny, že im predal svoje slobodné, t.j. dane prosté škultécie v Kľačanoch, Hostihore a v Lipovci. Títo mu ale za ne nezaplatili dohodnutú sumu peňazí v stanovenom termíne. Preto im kráľ nariaďuje, aby dohodnutú sumu peňazí Wylusovi vyplatili, alebo mu vrátili jeho majetok. Ináč nech sa neopovážia urobiť.

Táto listina je dnes prvou známou zmienkou o Lipovci, ktorý za bližšie neznámych okolností vznikol medzi rokom 1250 až 1300.

Dňa 5. septembra 1397 kráľ Žigmund Luxemburský z Vígľašského hradu píše Turčianskemu konventu, že Peter, syn Andreja z Lipovca, dedinu Lipovec vlastní zákonitým právom a chce byť do jej majetku právoplatne, z kráľovskej vôle vovedený. Kráľ nariadil Turčianskemu konventu, aby za prítomnosti Vavrinca z Koštian, alebo Andreja z Košút voviedli Petra do vlastníctva dediny Lipovec.

V roku 1431 zasa najvyšší sudca Uhorska Matej z Plavča riešil spor zemanov z Dolných a Horných Vrútok s Gregorom, synom Petra, zvaným LAMOS de Lipolch. V tejto a v roku nasledujúcich listinách sa pôvodný vlastník Lipovca, nebohý Peter, označuje prímením Lamoš. Jeho potomkovia sa prímením Lamoš alebo Lipovský nazývali až do novoveku.

Na generálnej kongregácii turčianskej šľachty v Martine v roku 1437 im palatín Vavrinec z Hederváry na základe donácie Žigmunda z roku 1397 vydal potvrdenie, že sú pravými šľachticmi. V roku 1600 dostala família Lamošovcov rodinný erb, a to Martin Lamoš a ostatní.

O niekoľko rokov rodina Lamošovská prestala byť držiteľkou Lipovca preto, že sa z okolia prisťahovali alebo priženili mládenci z iných rodín, ako Knoška, Vydra, Hošoff, Korda, Blaho a ďalší…