LIPOVCE: Spomína sa v roku 1282

Lipovce sú v písomnostiach známe pod rôznymi obmenami mena, ktoré pochádza od názvu dreviny – lipy. Pôvodný názov obce bol v roku 1282 Lypouch, v roku 1389 Lipoch, v roku 1427 Lypolch, v roku 1773 Lipowecz, v roku 1786 Lipowce, v roku 1920 Lipovec a v roku 1927 Lipovce, maďarsky Szinyelipóc. Obec založili na zákupnom práve na prelome 13. a 14. storočia.

Spomína sa v roku 1282, kedy už mala aj kostol, keď ju po delení panstva Svinia dostal Beňadik, syn Mikuláša. Začiatkom 13. storočia postavili v chotári obce kráľovský hrad, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1262, kedy ho Ondrej II. daroval Kecerovcom. Bola to ranogotická stavba. Zbúraný bol koncom kuruckých vojen v roku 1591. Opravené obytné časti hradu zanikli už začiatkom 18. storočia. Zachovali sa len nepatrné zvyšky základov a prstencový val.

Spomína sa v roku 1282, kedy už mala aj kostol, keď ju po delení panstva Svinia dostal Beňadik, syn Mikuláša. Začiatkom 13. storočia postavili v chotári obce kráľovský hrad, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1262, kedy ho Ondrej II. daroval Kecerovcom. Bola to ranogotická stavba. Zbúraný bol koncom kuruckých vojen v roku 1591. Opravené obytné časti hradu zanikli už začiatkom 18. storočia. Zachovali sa len nepatrné zvyšky základov a prstencový val.

V roku 1427 obec mala 27 port. Patrila Berzeviczyovcom, Dobyovcom, Zichyovcom, až do 20. storočia tu mali majetky Szinyeiovci. Obyvatelia boli roľníci, chovali ošípané, vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry. V 18. a 19. storočí pracoval v obci papierový mlyn.

V roku 1752 tu pracovala papiereň.

V roku 1787 mala obec 67 domov a 516 obyvateľov.

V roku 1828 mala 73 domov a 551 obyvateľov.

V roku 1828 mala 73 domov a 551 obyvateľov.

V roku 1828 mala 73 domov a 551 obyvateľov.

Aj po roku 1918 sa zaoberali poľnohospodárstvom, sezónne pracovali v lesoch.

Od roku 1959 bolo tu celoobecné JRD. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Prešove. Obec Lipovce patrila do Šarišskej župy. Je charakteristická potočnou radovou zástavbou, má prevažne murované domy s maštaľou pod spoločnou valbovou strechou, priečelím orientované na ulicu, sú z 19. storočia. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu vyrábalo poľnohospodárske náradie, tkalo sa ľanové i konopné plátno a keper.

Miestna časť Lačnov

Obec sa spomína už v roku 1301. Vznikla v chotári obce Lipoviec. Patrila panstvu Svinia, neskôr Detrichovi z Brezovice. Od 16. storočia boli zemepánmi Szinnyeyovci.

Existoval na panstve Sviňa pravdepodobne skôr ako sa o ňom dozvedáme z písomných prameňov, prvýkrát v roku 1389 (iný pramň 1301). Pôvodná obec sa predtým volala v roku 1301 Lacsno, v roku 1331 Lachnow, v roku 1773 Lacžnow, v roku 1786 Laschno, Lačno, v roku 1808 Lačné, v roku 1920 Lačnov, maďarsky Lacsnó. Na pomenovanie sídla existujú dve vysvetlenia. Menej pravdepodobné je, že vzniklo z chotárneho názvu miesta, kde sa neľahko (lačný – hladný) žilo. Viac pravdepodobné je, že vzniklo odvodením od mena šoltýsa (Lačnov), ktorý ju založil na zákupnom práve v chotári Lipoviec. Šoltýs v obci pôsobil ešte aj v 16. storočí. Lačnov bol vždy menšou osadou, najskôr sedliakov, neskôr poddaných.

Okrem pánov zo Svinnej (Merseovci) ho počas kuruckých vojen (16. stor.) prenajali Szinyeiovci, v roku 1614 ho za 4000 forintov kúpili Bočkayovci a Berzeviczyovci. Jeho význam vzrástol vtedy, keď ním viedla obchodná cesta z Prešova do Levoče. Pôvodná obec Lačnov leží vo výške 562 – 1081 m.n.m. Stred obce je 765 m.n.m. a chotár má rozlohu 963 ha.

V roku 1427 mala 5 part a v roku 1787 mala 18 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 mala 19 domov a 141 obyvateľov. Pracovali v lese, vyrábali šindle, obchodovali s dobytkom a drevom. Lačnov je podľa spôsobu zástavby dedinou hromadnou. Obytné domy má situované pozdĺž nespevnených komunikácií. Okolo obydlí sú ešte aj dnes umiestnené hospodárske budovy – stodoly, kôlne, sypance, senníky. Sú umiestnené jednotlivo alebo v skupinách.

Dodnes je tu zachovaná pôvodná zástavba na území niekdajšej samostatnej obce Lačnov. Priemerný vek domov je 64,7 rokov, čo je po obci Zavadka najvyšší v regióne Prešova. V súčasnosti pôvodné obyvateľstvo prestarlo a podstatne sa zmenšilo. Dnes tu žije len 17 obyvateľov, 80 % ich je v poproduktívnom veku. Pôvodná obytno-hospodárska funkcia sídla sa transformuje na rekreačno-chalupársku.