LENDAK: Obyvatelia bili chýrni bačovia a pastieri.

Lendak (gor. Ľndak) je podtatranská obec na Slovensku v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Dodnes sa tu zachoval ľudový kroj, zvyky a nárečie Goralov.

Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny – časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Nachádza v regióne Spiš, leží na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie). Severnú hranicu tvorí s Poľskom.

Územie obce patrí do Západných Karpát. Tá je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Geologickú stavbu územia tvoria predovšetkým treťohorné horniny – flyšové súvrstvie centrálnokarpatského paleogénu.

Podľa geomorfologického členenia patrí obec Fatransko–tatranskej oblasti, kde zaberá časť Podtatranskej kotliny, podcelok Popradskej kotliny a Lomnickej pahorkatiny.

Celé územie obce patrí k európsko- kontinentálnej oblasti mierneho pásma. Južná časť obce má kotlinovú klímu s veľkou inverziou teplôt. Severná časť katastra obce, patrí do subtypu horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej, chladnej, ktorá prevláda v celom širšom území.

Hydrologicky celý kataster obce odvodňuje rieka Biela prostredníctvom ľavostranných prítokov, prameniacich pod Smrečinami. Obcou pretekajú málo významné vodné toky s názvami Rieka, Valtinský a Lenivý a mimo zastavaného územia významný vodný tok rieka Biela.

Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Ďalšie písomne doložené názvy obce: Ruda, Landeck (pred rokom 1289), Landok (1289), Landeck (z nem.- kút, kraj zeme)/Landek (1313), Landec (1585), Landocinum (1773), Lendak (1808); maďarsky Lándok; nemecky Landeck.

Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa – Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov.

Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove.

Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov – Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov.

V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký zničujúci požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina.